Stránka horolezeckého oddielu HK Skoba Trnava

Pod Smolenickom zámkom sa aj tento rok zhromaždilo 18 behuchtivých odvážlivcov a nespočetne veľa fanúšikov, ktorí si chceli navzájom pomerať sily a uctiť pamiatku nášho tragicky zosnulého kamaráta, Ľuba Stacha. Podmienky boli takmer ideálne. Prijemná teplota vzduchu, slnko skryté v hmle a rozmočený terén sľuboval atraktívny pretek.

O 10tej zaznel povel na štart a bežci sa váhavo rozbehli. Až dodatočne som sa dozvedel, že jeden pretekár potreboval ešte dvojminútový odklad. Nuž, kto zaváha, musí bežať s plným mechúrom. Fanúšikovia sa následne pobalili a vyrazili do cieľa na Havranej skale. Vymenili sme si argumenty prečo behať tento rok určite nemôžme, prešli všetky dôležité pasáže našich zdravotných kariet. Na Havranici ma začali mrle žrať a tak som sa rozhodol skočiť na Záruby pretekárom naproti aby som lepšie navnímal atmosféru pretekov. Na hrebeni sa prevalovala hustá hmla a spolu so stromami vyžaroval les tajomnú stmosféru.

Zrazu sa z hmly vynoril prvý bežec. Podľa tváre som ho síce nespoznal, ale kto iný by sa trtošil v blate po hrebeni okrem našich makačov. Medzičas mal naozaj veľmi dobrý, ale aj také sme videli v minulých ročníkoch pretekov a tak som ho z celého hrdla začal hnať dopredu. Nechápavo sa na mňa pousmial a zmizol v hmle.

Ďalší sa objavil skutočný vedúci pretekov, Tomáš. Oznámil som mu, že je pred ním ešte jeden bežec, čo ho ešte viac nabudilo a preradil na vyšší rýchlostný stupeň. Tras tela, ktorý ho v dôsledku toho v cieli zachvátil, dokázal ešte šikovne využiť na potrasenie rukou so všetkými súpermi. Až neskôr sme zistili, že tajomný bežec si iba odbíjal svoju víkendovú tréningovú dávku a Tomáš je tento rok prvý. Nevádí, zlato je doma.

Na skalnom hrebienku pri Zárubách som stretol Pala. Skúsenosti veteránov sa nezaprú a tak profesionálnou paličkovou technikou zdolával nástrahy skalného hrebeňa. Blato však takmer potrestalo Emu pri zostupe z Havranice. Fanúšik na trati ju rozhodil z koncentrácie natoľko, že sa jej podšmykli topánky. Nakoniec krízovku bravúrne ustála a vybojovala druhé miesto medzi ženami bez blata na zadku.

Na trati som stretol aj svoju zverenkyňu Bašu. Na rovnom úseku sme prebrali pocity z trate, na čo som ju upozornil, že do výkonu nedáva kľúčové srdiečko ak stále vládze rozprávať. Odpoveďou mi bola spŕška výhovoriek ale ako som už vyššie spomínal. Nevadí, ak je zlato doma.

V cielovej „rovinke“ sa na posledných pozíciach udial tvrdý súboj. Jano krosčekom odsunul Matúša do stromu a tým si zabezpečil krásne 15. miesto. Hlavný rozhodca pretekov bol zrovna v týchto kľúčových okamihoch rozptýlený rozpisovaním prepisky a tak tento zákrok ostal nepovšimnutý.

Veľký rešpekt si zaslúži nová posila zabehaného ženského dua Baša-Ema. Stanke sa stanovená trať málila a tak v časovom limite stihla navštíviť kaplnku, absolvovať kompletnú prehliadku hradu Ostrý kameň, orientovať sa z mapky na zdrape papiera a čo je možno najdôležitejšie, nájsť zatúlaného Astora (pes).

Podobných príbehov a športových súbojov sa na trati udialo určite neúrekom, ale z povahy naročnosti pretekov sa mi viac na papier zachytiť nepodarilo. A teraz konečne to najdôležitejšie, výsledky:

Kategória ženy	čas
Kunovská Barbora	1:34:23
Haršányová Ema	1:36:35
Džačovská Stanislava	1:55:13

Tomáš si svojím už klasickým víťazným gestom zakryl tvár na fotografí. Vďaka umelej inteligencí a iným pokročilým technikám sa mi však jeho ruku podarilo vyretušovať.

Najmladší účastník Cyril predviedol stúpajúcu formu a pekne popreháňal nielen svojho otca, ale aj polovicu štartovného poľa. Do budúcna nám vyrastá kvalitný závodník a veľká konkurencia.

Celkové poradie

Na záver sa chcem poďakovať všetkým účastníkom 18.ročníka za pekné športové dopoludnie. Dúfam, že sa v hojnom počte vidíme budúci rok opäť .