Konečne prišlo leto a keďže nás teplo trápilo už nejakú dobu, padlo rozhodnutie ísť sa schladiť a rozliezť do Tatier. Lákali nás vysoké steny Kežmaráku a Západnej Lomnice, ktoré sa javili ako ideálne miesto kde nabrať po dlhej zime trošku istoty na tatranskej žule. Plán bol teda jasný – dve noci na Skalnatej chate.
Tatry asi vycítili našu potrebu schladiť sa a hneď po príchode nás privítali vytrvalým dažďom. Zvolili sme preto jednoduchší výletný plán – výstup na chatu lanovkou. Dážď bohužiaľ neprestával ani v neskorých večerných hodinách a v našich veľkých plánoch sa objavovali prvé trhliny. Ako to už pravidlom v našich výletoch býva, nadránom opäť pršalo a tak sme museli pristúpiť na schodnejší kompromis – vybrali sme sa na Huncovský štít. Jediná cesta ktorú tam poznám je cesta Spišských vodcov, prijemná štvorka, ktorú určite vylezieme aj za mokrých podmienok. Prvá dĺžka viedla cez obvykle zmáčaný žľab, ktorý nám hneď z rána poskytol riadnu dávku schladenia. Lezenie sa ale vyvíjalo veľmi dobre – cesta viedla peknými piliermi v kompaktnej skale a bola dokonca odistená nitmi. Počasie bolo prekvapujúco taktiež obstojné, dokonca sa občas ukázal spoza mrakov aj Kežmarák a Lomničák so zasneženými končiarmi. V tretej dĺžke znenazdajky zisťujeme, že naša cesta je o pilier vedľa, a teda lezieme niečo úplne iné ako sme plánovali. Obťažnosť aj nákres cesty ale sedí, a tak si takou odchýlkou nenechávame pokaziť dobre rozbehnutý deň. Po zdolaní vrcholu našej bezmennej cesty nasledoval krátky zostup, pivo na chate a dumanie nad plánmi na ďalší (už určite slnečný) deň. Po krátkej debate nad pár pivami je výber jasný – Krišákove platne na Kežmarák.
Ráno neprší, počasie nevyzerá najhoršie a tak vyrážame pod stenu. Keď sa však blížime k záveru doliny prichádzajú prvé kvapky. Našťastie sme boli blízko pekného bivaku, kde sme sa rozhodli tých pár kvapiek prečkať v suchu. Z pár kvapiek sa stal vytrvalý lejak, žľaby v okolitých stenách začali pripomínať Viktóriine vodopády, pred bivakom sa objavilo jazero a chvíľa čakania sa natiahla na 3 hodiny. Dážď konečne ustal a nám nezostávalo už nič iné ako sa so zvesenou hlavou vydať na spiatočnú cestu na chatu. Po 5 minútach od úniku z bivaku navyše začalo znovu pršať, takže sme na chatu dorazili nielen sklamaní, ale aj zmočení do nitky.
Ako sa hovorí – človek mieni, pán Boh mení. Z našich veľkolepých plánov sa síce veľa nesplnilo, no Tatry v nás tradične zanechali neopísateľne skvelé pocity a navnadili nás na ďalšie výlety, na ktoré už pri ceste domov aktívne spriadame plány. A budú znova veľkolepé, to vám garantujem!
Vylezená cesta: Huncovský štít, Konšpiračná 4+, 10.07.2026, M. Tomovič + L. Jambor
Komentáre