Stránka horolezeckého oddielu HK Skoba Trnava

14.5.2026 – Píše predseda Jurajko, že haló Vážení, memoriál sa prekladá na 23.05.2026, kvôli nepriaznivému počasiu. No super, pomyslela som si v duchu. Na jednej strane ma to potešilo, lebo stíham zregenerovať 50km ultra z pred týždňa, ale na druhej strane som sa aj tešila, že sa vyšantíme v blate. Nie je pretek ako pretek a to teda Stachov memoriál rozhodne nie je. Má to inú myšlienku.

23.05.2026 Smolenice – Parametre trate sú neúprosné, vonku je veľmi teplo a my štartujeme hneď ako mi Zuzka (tiež výherkyňa) napíše na nohu štartovacie číslo.  Marek odpočítava každú sekundu do 10:00 a bíím je odštartované. Vladino a zopár makačov v prvom rade sa bleskom rozbehlo vpred. No mojím cieľom je prebehnúť sa, užiť si výhľady a zaspomínať. Síce som toho pána na ktorého počesť dnes bežím nepoznala no utrpenie dnes bude násobne menšie ako jeho výstup na Čo Oju čo v preklade znamená tyrkysová bohyňa. Tyrkysové vôkol mňa nie je nič, za to stúpanie do Čertovho žľabu naberá na hustote zelenej farby, ale aj kropajoch potu. Oddychujem do kopca a ani sa nenazdám a už mi na chrbát dýcha môj najväčší súper B B Baša. Nechala Zuzku napospas osudu a vybrala sa súťažiť. No nič Stanislava prechádzka skončila ide sa makať. Hm, čo tak dobehnúť Tomina makača, hovorím si, ale nakoľko mam pred sebou len Dávidka za sebou Bašu, Tomina už asi nedobehnem. Ten bežal s makačmi, skúsim dobehnúť aspoň Miša Slivku. Má poranené koleno aspoň potiahneme morál, keď to pôjde ťažko v stúpaní na Ostrý kameň. Dedukujem, kombinujem a predo mnou strom. Vyliezam, podliezam a pozerám, ako ma po pravej strane krásne obieha Baša s úsmevom na tvári kričiac na mňa, že aha, aký tu je pekný chodník. Sakriš, musím pridať. Namiesto Slivku drží morál hore kopcom Baša. Môj oddych a výhľady sa rázom menia na vyšší tep a slnko na hrebení robí celkom slušnú panvicu. Keďže som si už tento okruh v rámci tréningu zabehla vedela som, že na hrebení nemôžem zísť dole, lebo chodníček rázom zmizne. A to sa stalo osudným Baši. Fuh, striasla som sa jej, pomyslela som si, lenže ona aj tam našla skratku a vydriapala sa späť na hrebeň, nadávajúc, že jej zmizol ten pekný chodníček. No nič pozbierali sme ešte jedného kolegu bežca, ktorý sa tiež stratil. Spolu sme si ponadávali a ani sme sa nenazdali a už sme boli pri kríži na Záruboch. Nestihla som ani vytiahnuť telefón a odfotiť sa s krížom a už ma opäť obehuje Baša. Ach jáj! No nič, žiadne fotky, už to musím dobojovať. Obieham ich za sedlom, kde sú obaja opatrní, nakoľko mi Baša kričí, že tu si Jurajko fajne povykrúcal členky, nech si dávam pozor. Členky už mam povykrúcané dosť, teraz si musím udržať prvenstvo, zvládnuť posledné stúpanie na Havranicu a bleskem to pustiť dole. Keď treba zamakať, vždy mi dropne pesničku – Now or never. A tak si strúham dole kopec, pospevujem, vyhýbam sa turistom, ktorí nado mnou lamentujú a krútia hlavou, až kým nenatrafím na Vladina za kameňom, ktorý ma fotí, natáča a povzbudzuje. Hovorím si, že asi to už vyhral alebo aj nie, keď som zbadala jeho dokrvavené kolená. Hmm, makačov bolo dnes dosť. Slivka aj Tomino makač už sú isto v cieli.

Pod 1:30 to dnes nebude, no skúsim to stlačiť čo najnižšie ako to pôjde. A asi to aj pôjde, lebo už na mňa máva Haršány, že doľava sa mám uberať. Bežím, bežím pod skalou nepočujem ani nevidím nikoho. Otáčam sa, ani za mnou nevidím nikoho a sakra, veď kde inde by som mala ísť. Tak čakám na chodníku a chvalabohu vidím Bašu a kričím jej, „kde mam ís? No veď pod skalu! Pod skalu ? veď tam nikto neni!“

Tak som sa rozbehla a dobehla pod skalu, kde bol každý za kameňom a užíval si že prežil túto náročnú trasu. Nakoniec to vyšlo na 1:36 čo stačilo na prvenstvo, ale nebyť pacera Baši, tak sa ešte teraz prechádzam niekde po trase. O nič nejde a budúci rok mám aspoň motiváciu zabehnúť to pod 1:30.

Každému, kto túto náročnú trasu zabehne alebo aj prejde patrí hold.  Moje ďakujem patrí každému členu HK Skoba za super akciu. Vidíme sa na skale alebo aj pod skalou.

Celkové výsledky:

Výsledky rozdelené po kategóriach

Muži:

Veteráni:

Ženy: