Na ZŠ som sa učil, že geologické procesy trvajú milióny rokov. Doba sa však zrejme zrýchľuje natoľko, že tieto procesy dnes trvajú už iba rádovo jednotky rokov. Ako inak si vysvetliť vznik prvej troj-dĺžkovej cesty v doteraz malých Malých Karpatoch?
Samozrejme som si miestnu kuriozitu chcel hneď vyskúšať. S Tomášom sme tento rok nezapísali žiadny spoločný výstup v Tatrách, takže obdobný výstup v Karpatoch by mohol byť vhodnou náhradou. Súhlasil, i keď plánovaná návšteva Modranského vinobrání deň pred výstupom navýšila organizačné riziko. Toto riziko sa zhmotnilo, keď Tomášovi ráno, 30 minút pred odchodom Baša zavolá a on mobil dvihne uprostred REM fázy. Z nesúrodej odpovede vyplynulo, že ideme a o necelých 30 minút Tomáš naozaj parkuje pred naším bytom. Po ceste nastupuje do auta aj náš dnešný guide – Stano, ktorý cestu nedávno liezol.
Nástup spĺňa všetky parametre horskej túry. Nástup prudko do kopca, zosúvajúca sa hlina, prechod žľabu či divoká zver. Konečne sme dorazili pod stenu kde sa objavila logická línia. Rozdelili sme sa do dvoch dvojíc: Stano s Bašou a ja s Tomášom. Najťažšie miesto je hneď na začiatku, Baša trocha fučí ale bez rečí ťažké miesto zdoláva. Tomáš ťažké miesto tiež zdoláva, ale pridá k tomu aj kopu rečí. Dúfal som, že sa na štandoch všetci stretneme a podebatujeme. Prvá dvojica však valí dopredu, pravdepodobne kvôli premenlivému horskému počasiu. Na vrchole sa však nakoniec predsa len všetci stretneme, potrasieme rukami a pokocháme sa výhľadom. Pivo ani cigaretku však na vrchol nikto nevzal a tak za chvíľu začíname zlaňovať. Po zostupe pokračujeme v lezení kratších ciest. Na Tomáša však udreli dôsledky horúčky sobotňajšej noci a v lezení ďalej nepokračuje.
Zopár faktov na záver:
Cesta sa nachádza v oblasti Kršlenica – „Hromové“. Nástupový chodník vedúci do sektoru „Hromové“ sa oddeľuje od chodníka na „Hrad“ na úrovni odbočky „Pes Filipes“. Chodník je značený pomocou mužíkov a značiek na stromoch (biele fľaky). Nástup nám trval pohodovým tempom celkovo 35 minút. Cesta je štandami rozdelená do troch kratších dĺžok. Zostup nám však vyšiel parádne na jeden 60 metrový zlaňák. Cesta je odistená borhákmi. Jeden ťažší krok je hneď na začiatku po výleze z „previsu“. Zvyšok cesty by som klasifikoval II-III s jednou stienkou za IV. Pocity – 100%.
Zmienku o ceste som našiel na internete tu: Slovenské skalky: Lezecká oblasť Hromové pri malokarpatskej Kršlenici | ZAGURAMI
