Lietadlo z Bratislavy, v pohode sa zmestíme s celou výbavou do dvoch 10kg ruksakov, nech Palino nemusím vláčiť jeden 20 kg, príjemné počasie na začiatku mája a môžeme vyraziť! Takto fajne sa nám začala druhá svadobná cesta (prvá sa po vykradnutí auta v Alpách musela skončiť predčasne). Sardínia nás prichýlila na 9 dní. O tom, prečo je to lezecký raj, sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch.
Už spomínaný lowcost let sme zvládli a na ostrove sme sa rozhodli nepožičiavať si auto, ale dať to dobrodružne autobusmi (ktoré sú btw až luxusne pohodlné) a stopom. Dopravili sme sa na druhú (východnú) stranu ostrova a naše prvé kroky zavítali do dediny Cala Gonone. Nachádza sa na severe národného parku, ktorý skrýva toľko lezeckých oblastí, že by sme tu museli byť aspoň tri mesiace.
Campu v Cale dávame 5 z 5 hviezdičiek, si úplne v centre a na plážové obedné opekačky to bolo tak 6 minút pešo. Pešo sa dalo dostať aj do mnohých oblastí v okolí, väčšinou okolo 2-3 km chôdze a mohlo sa liezť. Prvý deň sme navštívili majestátne platne La Poltrona, ktoré sa týčia rovno nad dedinou.
Super oblasť s ľahšími cestami bola aj Budinetto. No kráľom tejto dediny sa stala jaskyňa Milenium. Zostup k jaskyni naznačuje, že “kto sa bojí, nech nejde do lesa”, ako sa hovorí. Takže už prístupová “ferrata” ti predpovedala, že toto nebude zadarmo. Eme sa páčilo len jedno 6a, no Palino po tufách (výrastky zo skaly) zdolal krásne dlhé 6b+. Boli pokusy aj o niečo náročnejšie, ale asi treba viac chodiť do Paklenice, kde sa naučíš tento štýl.
Oddychový deň v Cala Gonone sa dá využiť rôzne. My sme si vybrali instagramové miesto Cala Luna, kam nevedie normálna cesta (už zase). A teda, že nebudeme platiť za loď nekresťanský peniaz, nápad bol dať si to ako trailový beh. Chodník znova miestami pripomínal ferátu, ale keď to zvládli nemeckí dôchodcovia, nemohli sme sa nechať zahanbiť.
Rôznych fancy pláží je na okolí omnoho viac, avšak, netreba to zase preháňať. Prišli sme sem liezť a tak sa presúvame na naše druhé zázemie, a to horolezeckú dedinku Baunei. Nachádza sa na južnej strane národného parku a je postavená celá v kopci, takže už pobyt v nej je adrenalín.
Treba podotknúť, že by tento kút mohol mať názov aj Český raj, keďže väčšinu ciest tu navrhol istý Jan Kareš. Možno súdiť aj podľa názvov na skalách (Sláva se žení, Honzíková cesta,…)
Liezli sme v sektoroch Uttolo a Sistema Solare. Ale údolie smerujúce od Baunei smerom k moru obsahuje aj mnohé iné pekné miesta, aj na viac dĺžky, ktoré snáď preskúmame nabudúce. Jedna stena dokonca svojím vzhľadom pripomína El Capitan. Keď sme si ju našli v sprievodcoch, tak sa nevolala inak ako El Capo.
Tyrkysovo modrá voda nás však zlákala viac k moru a ako čerešničku na záver sme si nechali cestu La Seňora Fantasia na zmora týčiacej sa vežičke Pedra Longa.
Cesta (5c) bola na 4 dĺžky a vzdušný začiatok predpovedal, že to bude dobrodružstvo. Sem tam sa človek uhol kameňom, čo naňho spúšťali všadeprítomné kozy, sem tam rozmýšľal, čo by sa stalo, keby sa mu tak vyšmykla lezečka? Celá cesta sa tiahla po strane vežičky viac otočenej k moru, takže aj turisti na loďkách dole mali atrakciu. Keďže sme ranostaji, boli sme na stene medzi prvými a po hodine a pol sme si užívali výhľady z vrchu.
Zostupová cesta viedla po strane bližšie k pobrežiu a zhodou náhod nás doviedla rovno do baru, kde sme si o desiatej ráno už mohli užívať Aperolky a sledovať, ako sa tam trápia iní. Aj Palino to odobril vetou “už sme splnili všetko na liste, môžeme oddychovať”. Škoda len, že to bol náš posledný deň.
A keď vidíš takéto prsty, vieš, že je čas zbaliť svoje 6kg ťažké lano a dať prezatiaľ Sardínii arrivederci. Ale nie na dlho, o chvíľu sme určite späť! Tak si nás Sardínia zlákala….
P.S. z tých praktických info: Climbing in Sardinia – Your digital guide to all crags in Sardinia je zadarmo nadupaný sprievodca, nájdeš v ňom úplne všetko.
Ema
