Pamätáte si z detských čias, keď ste sa predbiehali v obchode, kto si kúpi väčšiu hlúposť ? A ste v tom obchode, až kým neminiete všetky peniaze, čo ste dostali od rodičov a je vám jedno, že na vás čaká celý autobus? Tak takto by sa dal poňať náš výlet na najvyššiu sopku Strednej Ameriky a zároveň tretí najvyšší kopec Severnej Ameriky Pico de Orizaba alebo Citlaltépetl s výškou 5 675 m.n.m.
Náš ciel Pico de Orizaba alebo Citlaltépetl s výškou 5 675 m.n.m.
Trochu som to prehnal s prípravou, tak pred odchodom dostávam horúčky a nevládny nasadám do lietadla. Aspoň som prespal celý let. V Mexico city si dávame neplánovaný deň, aby som nabral sily a na druhý deň sme už v Tlachichuca a zjednávame posledné veci na transport do základného tábora.
Po niekoľko hodinovej strastiplnej ceste jeep-om prichádzame na chatu Piedra Grande 4240 m.n.m. Chata je plná, vonku je plno, všade stany, ľudia, jeep-y a my nemáme ani stan, ani veci na spanie v mrazivom počasí.
Piedra Grande 4240 m.n.m
Tlačenka pred chatou
Šokovaný situáciou nám náš šofér, ktorý má najväčšiu autoritu na chate, začína zháňať miesta na spanie. Po pár hodinách sa celá situácia začína lepšiť a keďže končí víkend, na chate ostalo zopár ľudí a pokoj, o ktorom sme tak snívali.
Konečne kľud o ktorom som sníval
Ráno vstávam už so známym pocitom nevoľnosti, ale veď žiadnu párty sme nemali. Nadopujem sa ibalginom, vypijem hektolitre čaju a dávame prvý, a vlastne aj posledný, aklimatizačný výlet do Labirento cca 5000 m.n.m, aby sme šetrili sily a mohli ísť skoro spať.
Aklimatizačný výlet do Labyrintov
00:30 h !!! začínajú prvé buchoty a keďže sa nám moc nedá spať a ani nepoznáme cestu, tak 01:00 h príživnícky vyrážame so skupinami, ktoré si zaplatili gajdov. Ale to sme ešte netušili, že budú mať neskutočne pomalých klientov a budeme musieť na nich čakať na každej križovatke. Pri začiatku ľadovca sa dokázali tí klienti priobliekať pol hodinu.
Šuchtaví klienti, ktorí stále mali čo obliesť na seba
A keďže teplota klesla hlboko pod bod mrazu, vietor len zosilnel a my alpinisti si nemáme čo doobliecť, strácame telesnú teplotu a trpezlivosť, tak sa púšťame do tmavej bieloby strmhlav krížom cez ľadovec. Nakoniec sme sa sformovali do trojčlenného družstva, ktoré uháňalo hore aj na úkor kyslíkovému dlhu, len aby nezamrzlo. Po niekoľko hodinovom šliapaní v tme za siluetou neznámeho človeka sme konečne na vrchole. Na eufóriu nie sú podmienky ani čas, je tu zimšie ako naše letné oblečenie zvláda, potreboval by som doplniť energiu, ale všetko pomrzlo, tak spravíme povinné fotky a za vidinou tepla to rúbeme dole.
Vrcholovka, eufória a úsmev príde až keď rozmrzne tvár
Späť na chate sme už o 9:00 hod v čase raňajok a spoznávame nášho neznámeho parťáka. Bol to 70 ročný nemec 😀
Postupne prichádza celá výprava, ktorú si rozoberajú cestovky a sťahujú ich autami do mesta. Len my ešte nie sme kompletní a naliehame na šoféra, aby ešte čakal. Chata sa vyprázdnila, ostali iba nové tváre. Konečne sme sa dočkali aj my, malátna postava v červených nohaviciach sa vynorí z hmly a posledné auto môže vyraziť do civilizácie a patrične to osláviť.
Ďalší deň sa k nám pridá ešte Marek a v podobe školského výletu pocestujeme všetky pyramídy, jaskyne, vodopády a nakoniec oddych na ostrove v Karibiku.
Mariachi PalenqueBike výletik po jaskyniachChichen Itzajaskyne vo ValladolidĎalšie šutreBeach bar na hostely Leguán Isla Mujeres