Aj vlk sýty aj ovca celá. Lezecký výlet s priateľkou na Sicíliu presne naplňuje podstatu tohto príslovia. Pred samotným balením lezeckého materiálu ma však prepadla myšlienka pochybovačného charakteru. Okrem iných nástrah a neriešiteľných problémov, ktoré poskytuje cestovanie s priateľkou je cestovanie spojené s lezením a priateľkou o stupeň komplikovanejšie, často až nezlučiteľné (mnohý odborníci v tejto problematike to porovnávajú s pokusmi skĺbiť všeobecnú teóriu relativity s kvantovou teóriou). Predstava priateľky ako spoľahlivého ističa, keď neisto prešľapujete vysoko nad posledným istením, ma prinútila zrekapitulovať si celú plejádu rôznorodých lezeckých partnerov v mojej histórii. Rozdelil som ich do viacerých charakterových skupín (samozrejme pre potreby uchovania lekárskeho tajomstva nebudem menovať ich predstaviteľov):
Spáč
Prvý a veľmi obľúbený typ spolulezca. Je 5 hodín ráno, všade tma a život na chate sa pomaly prebúdza. Spočiatku to začína decentným šepkaním, potom nasledujú nepríjemné ostré zvuky lezeckého materiálu dopadajúceho na dno batohov a všetko je zakončené hlasitým nadávaním a obviňovaním spolulezca, čo všetko zabudol doma. Toto už zobudí aj Vás a začínate premýšľať, či by nebol naozaj dobrý nápad sa zobudiť a vyraziť včas. Tento svoj ranný nápad sa pokúšate zdeliť aj svojmu spolulezcovi, ten však preskočí prvé dva ranné rituály a rovno Vám jasne a hlasito dá vyberanými slovami najavo, že on si to nemyslí. S pocitom previnenia sa teda snažíte znovu zaspať, čo sa Vám po pár úderoch do hlavy od odchádzajúcich lezeckých dvojíc nakoniec predsa podarí. Zobudíte sa o pár hodín neskôr buď na pálenie slnka do očí alebo nevyhnutné fyziologické potreby. S ťažkosťami a zalepenými očami sa dostanete pod vytúžený cieľ. Začínate ukrajovať prvé lezecké metre a na ranné problémy ste už dávno zabudli. O svoju radosť sa chcete podeliť aj so svojím partnerom na lane, avšak keď hlavu otočíte nadol premkne Vás hrôza. Váš spolulezec je v nezvyčajnej horizontálnej polohe, pravú ruku ma preloženú cez tvár a v ľavej ruke „zviera“ nedefinovateľnú časť lana, lebo od prvého istenia k nemu sa niekoľko metrov lana motá na zemi. Po viacerých hlasitých zvolaniach sa preberie a tvári sa akoby nič, navyše dostanete vynadané, prečo vrieskate v tejto krásnej tatranskej prírode a plašíte kamzíkov. Opäť s pocitom viny pokračujete ďalej a doleziete na štand. Teraz je rad na ňom. Vyzerá to, že sa už prebral a ladne napreduje vyššie a vyššie. O pár metrov ho už nevidíte a približne v tomto okamihu zastavuje a o chvíľu sa ozve niekedy tak očakávané ZRUŠ. Teraz to ale predčilo Vaše očakávanie. V domnení, že nastal nejaký problém teda začínate liezť za ním. Lano doberá v nepravidelných intervaloch, často krát až na Vaše úpenlivé prosby. Keď k nemu doleziete, zistíte kde bol problém. V ňom! Neváhal a využil hneď prvú príležitosť, ktorá sa mu ponúkla. Ako som sa dozvedel, nemohol predsa takúto krásnu policu, kde sa dá pohodlne ľahnúť, vynechať!! A takto to pokračuje až na vrchol. Príchod na chatu za tmy je samozrejmosťou. Komentár na záver, že kvôli Vám nestihne večeru Vás núti do plaču…
Dramatik
Toto je špeciálny typ, ktorý sa vyskytuje iba v presne definovaných podmienkach. Akonáhle mu narušíte jeho podmienky potrebné pre život, až zázračne sa v momente vytratí a Vy by ste ho zbytočne hľadali. To by nebolo až také zlé, ak sa náhodou nenachádzate asi 20 metrov nad zemou a stále dosť ďaleko od vrcholu.
Tento typ spolulezca sa nachádza iba v ľahko prístupných, krátkych a nie moc obtiažnych skalných terénoch s veľkou hustotou iných lezcov alebo ,ešte lepšie, turistov. Prejavuje veľké nadšenie pre tento šport a najradšej už z najbližšieho pohostinstva nastupuje v sprievode „poslucháčov a obdivovateľov“. Častokrát si necháva vyniesť batoh jednou z „obetí“. Pod skalou (čo Vám NEMÓŽE trvať viac ako 10 minút) sa najbližších 30 minút vybaľuje, prezlieka, občerstvuje, vyprázdňuje a všetko komentuje. Po všetkých povinných rituáloch konečne zaujme svoju typickú polohu: chrbtom otočený ku skale, aby nestrácal kontakt s publikom a mohol osloviť každú turistku ktorá sa mihne v širokom okolí. Jeho postoj k isteniu a lezcovi samotnému je veľmi chladný a prezentuje sa veľmi špecifickým, tzv. olympijským štýlom istenia. V každej situácii má jasne stanovené pravidlá a nič ich nedokáže zmeniť. Na začiatok si nechá voľných 5 metrov lana. Potom, bez akéhokoľvek reagovania na vonkajšie podnety, ak pocíti ťah lana, po chvíľke povolí ďalších 5 metrov. Tých 5 metrov Vám zaručene vyjde vždy v najťažšom mieste tesne pod ďalším istením a Vy zbytočne adresujete najprv zbožné, potom vulgárne prosby o pár metrov nižšie. Váš spolulezec práve nadviazal kontakt s novou okoloidúcou a momentálne sa nemôže venovať ničomu inému. A takto sa to opakuje až na vrchol, kde radšej zlaníte sami, pobalíte veci a v tichosti sa vytratíte v lese…
Metodik
Ďalší typ extrémneho spolulezca. Absolútny protipól vyššie uvedených. Zodpovedný. Ambiciózny. Predvídavý.
Všetko sa začína niekoľko dní pred samotnou akciou. V prvom rade oboznámi všetkých príbuzných až do tretieho kolena o svojich plánoch a možných alternatívach čo majú robiť keby sa čokoľvek stalo. Nasleduje precízne a po niekoľkohodinovej úvahe spísaný zoznam vecí čo si treba zbaliť. Každý deň si ho znovu a znovu prechádza aby sa zbavil zbytočností a bral si naozaj len to nevyhnutné. Tesne pred finálnou fázou balenia sa zoznam obvykle vytratí…
Na chate si musíte nájsť náhradnú partiu na debatu pri pive, lebo Váš spolulezec sa zavrel do izby so všetkými dostupnými horolezeckými sprievodcami a rozhodol sa detailne preštudovať zajtrajšiu cestu. Dĺžku po dĺžke, v každom mieste zvážiť alternatívne možnosti úniku, rozvrhnúť časový harmonogram výstupu, prekontrolovať predpoveď počasia. Toto mu zaberie celý večer, avšak pri nejasnostiach sa to môže pretiahnuť až do skorých ranných hodín.
Ráno ho pred chatou čakáte a odratúvate zväčšujúci sa časový sklz. Váš spolulezec sa zabudol pobaliť a teraz pobehuje po chate a hľadá svoje veci.
Lezenie si užívate až do momentu, kedy sa rozhodne, že podľa dostupných informácii by nasledujúcu dĺžku mohol vytiahnuť aj on. Najprv si zodpovedne prekontroluje, či je dobre naviazaný. Akosi sa mu to nepozdáva a rozhodol sa, že sa previaže, čo ma za následok kompletné zauzlovanie lán. Lezenie na prvom konci má metodicky výborne naštudované. Postupuje obozretne, s rozvahou a s dostatočným počtom postupových istení. V jeho rozhodnutí, že sa zaistí každé 2 metre, mu nezabráni ani samotná matka príroda, ktorá v danom mieste neponúka absolútne žiadne možnosti. Nasleduje niekoľko minútové hľadanie, ktorého výsledkom je mikročok v obrovskom lokri priamo nad Vašou hlavou. Po spotrebovaní všetkého materiálu usúdi (aj keď mu to nesedí podľa nákresu), že je vhodný čas na štand. V horolezeckej príručke sa ale nikde nepíše ako vytvoriť bezpečný štand bez materiálu, a tak sa len v tichosti posadí na policu, slučku prehodí cez pochybný výčnelok a dúfa, že nespadnete.
Aj keď mal naštudované, že minimálne ešte 2 dĺžky mohol vytiahnuť on, nepadne o tom ani slovo a Vy v zdravý doleziete na prvom konci až na vrchol…
Minimalista
Dal by sa nazvať aj optimistom. Jeho pohľad na svet je krásny, naivný a ďaleko od reality. Typický rozhovor v štádiu príprav prebieha asi nasledovne:
Vy: „ Vylezieme to? Nemáme moc natrénované“
Minimalista: „ Ale neser. Jasné, že to dáme.“
Vy: „ No neviem, nemám z toho dobrý pocit. Ale zoberieme aspoň skoby a kladivá.“
Minimalista: „ To určite. Kto by to vláčil v batohu? V žiadnom prípade!!“
Nakoniec tejto psychologickej hre podľahnete, necháte sa presvedčiť a naľahko pobalení kráčate hlavou proti múru. Vravíte si, že tie dvojičky ste predsa len mohli zobrať, ale už je neskoro. Musíme byť ľahkí a rýchli. Na chate Váš spolulezec vyťahuje z batoha 5 fľaškových pív a sedmičku borovičky. Vy sa na druhý deň, keď visíte v previse a snažíte sa jednou rukou, v ktorej držíte obrovský kameň, vybiť tú poslednú skobu ktorá Vám zostáva, pozastavujete nad tým, či je chyba vo Vás. Nakoniec to predsa len nejako vyleziete a na vrchole Vám ešte povie: „no vidíš, pohodička….“
Komentáre