El Čóro
So staronovými lezcami v K2 sa dohadujeme, čo s vianočnými dovolenkami , keď vonku na lezenie je už zima a na lyže stále nie je sneh. Voľba padla na teplé kraje a El Chorro.
Hneď po prílete do Malagy začínajú prvé komplikácie. Auto bolo zarezervované a zaplatené vopred len za 35 EUR, ale pri vyzdvihnutí treba zrazu ešte doplatiť nejaké drobnosti za 180 EUR. Cestovatelia to volajú štartovným, nepríjemnosťou, ktorú treba zaplatiť, ale plynie z toho poučenie do budúcnosti.
Druhé komplikácie nenechávajú na seba dlho čakať, keď hľadáme v Auróre apartmán. V centre sú práve oslavy a naša 10 rokov stará navigácia sa len bezmocne točí a točí po uzulinkých uličkách. Po dlhom blúdení konečné nachádzame apartmán, ktorý je rezervovaný pre 4 osoby. Apartmán má pekný výhľad s modernou zariadenou kuchynkou a vybavením, ale iba jednu menšiu manželskú posteľ a ešte menšiu rozkladaciu posteľ (pre 4 chlapov ako hora)a to bez prikrýviek a posteľnej bielizne. Domáci nám ponúka ešte nafukovaciu posteľ a dve deky pofidérneho pôvodu, ale štartovné sme už platili a tak na protest odchádzame.
Presúvame sa do EL chorra priamo pod skaly a skúšame nájsť nejaké ubytovanie, kde by mali prikrývky a teplo, keďže sme počítali s apartmánom a spacáky sme si nebrali. Ale opäť nenachádzame nič v rozumnej cene v tejto Bohom zabudnutej dedine, ktorá sa však skôr podobá na Lunik IX. Preto volíme poslednú možnosť – El čatku v kempe s klímou a aspoň s dekami na prikrytie. Večer dávame zoznamovací večer v bufete na stanici, kde sa stretáva miestna spodina lopkárov a huličov z okolia . Chrchľavá babka nám pripravuje miestu špecialitu za nemiestnu cenu. Nakoniec je však z toho zapečená bageta s niečím a radšej ani nechcem vedieť čo to je, keď tak pozerám do kuchyne. Nakoniec pri dobre vychladenom pive dostávame od miestnych zopár užitočných rád.
Prvý deň volíme niečo ľahšie na rozlezenie, ale nikto nevie, kde by to mohlo byť. Autom sa vozíme po okolí, keďže plnú nadrž už máme zaplatenú a je iba na nás, či sa nám ju podarí minúť. Po objavení bankomatu, marketu, kaviarne a obehnutí celého mestečka nachádzame prístup do oblasti Abdalajis. Tu sa nachádzajú pekné športové odistené cesty, niektoré aj viac dĺžkové, ktoré nie sú ešte vyšmýkané.
Druhý deň volíme niečo klasické hneď za kempom . Ja s Mariánom lezieme 7 dĺžkovú Proyecto Amptrax a vedľa nás Daniel s Jozefom 6 dĺžkovú Las buitreras. Cesty sú pekne odistené ako vo Vertigu, ale dážď nás núti zlaniť.
Po dobrom obede sa aj počasie umúdri a vydávame sa na prieskum okolia a povestného chodníka Camino del Rey (chodník pre kráľa).
Tretí deň počasie zasa štrajkuje a rozprší sa hneď pri nástupe, tak volíme plán B a ideme na výlet do Malagy.
Štvrtý deň máme aktualizované informácie a snažíme sa vyliezť čo najviac, kým nepríde poobedňajší dážď. Od rána lezieme ako draci, ale stále sa nejako nechce rozpršať. Tak večer unavený doliezame posledne prásky a za príjemného mrholenia odchádzame na obedo-večeru.
Piaty deň sa vonku čerti ženia, Maroš odchádza domov a práve v ten deň štrajkujú aj železnice. To znamená, že tie dva vlaky, čo stoja v El choro v ten deň nešli. Dano, ktorý odviezol Maroša na letisko prichádza a s neskorým nástupom sa vozíme po okolí a hľadáme oblasť, kde by sme liezli. Jediná oblasť, kde až tak nefúka je Abdalajis, tak pokračujeme tam, kde sme prvý deň skončili.
Posledný deň je najlepšie počasie, slnečno bez dažďa, bezvetrie, ale nám už nezostávajú sily, tak volíme Caminoova delta Rey . Nikam sa neponáhľame, sedíme na polorozpadnutých lávkach a študujeme Zeppelina (cesta, kvôli ktorej sa sem raz vrátim). Pobeháme všetky lávky a tunely, spravíme pekné fotky a na zaver si vylezieme ešte El último rayo del sol iba v tričkách.
Užitočné informácie na záver:
– z Malagy chodí pravidelne vlak priamo do El Chorra cca 50 km, odkiaľ je to všetko na skok, ale autom je to pohodlnejšie
– camp je rovno pod skalami, ale všetci Česi spali v lese a vraj, keď spíte v aute a nie ste rozťahaní po okolí, to nevadí ani rangerom
– obchodov v EL Chorro je hneď niekoľko, ale nič tam nemajú, iba cestoviny a sladkosti a to za dvojnásobne ceny, najbližší market je cca 10 km
– ľudia aj so psami cez tunely chodia, ale je to zakázané pod pokutou 6 000 Eur a skrývajú sa tam policajti
– je tam spústa ciest od jednodĺžkových odistených ciest až po dlhé klasické cesty
– sprievodcu majú aj v climbing shope, dobrý sprievodca je EL Chorro od Javier Romero Rubiols
