Ako sme sa mali v U.S.A.

Pri meste Mt. Airy, kde sme bývali, sa nachádzajú tri lezecké oblasti vzdialené do 1 hod. cesty autom. Ako prvú som navštívil Pilot Mtn., ktorá je najbližšie a zároveň najľahšia.

Pod skalu je to klasická americká turistika. Vystúpite z klimatizovaného auta a môžte si rovno obuť lezečky. Pod stenu sa zlaňuje, preto všetky cesty sa lezú výhradne TR. Výška stien sa pohybuje od 15 do 30m. Šírku masívu odhadujem na 2 km. Výhľady sú fantastické, rovnako ako aj kvalita skaly. Je to nejaký čudný žulový zlepenec, na ktorom držia lezečky ako prilepené. Táto oblasť je priam ideálna pre začiatočníkov, ktorí si chcú vyskúšať lezenie v krásnej prírode na super skale.

Ďalšia oblasť, ktorú sme navštívili bolo už vážne lezenie.

Stone Mtn. na mne zanechal úžasný dojem. Je to miesto, kde sa v lete takmer vôbec nelezie. Dôvod je jednoduchý. Skala je otočená na juh a + 40 C tu nie je žiadny problém, ak k tomu ešte prirátate 100% vlhkosť a ostré južanské slnko opreté na čiernu skalu, veľmi rýchlo vás to odradí od akéhokoľvek pokusu, kedže lezie sa tu iba na trenie. Odstupom času si myslím, že to bolo asi najkrajšie lezenie v USA. Úžasný, obrovský, žulový monolit, ktorý sa podobá na Ayers rock v Austrálii. Tvrdé tradicionalistické lezenie, bez možnosti zaistenia a na dĺžku vychádzalo iba 1-2 istenia. My sme liezli stredom steny za 5+. Na 4 dĺžky boli iba 4 istenia. Prvá dĺžka 55m viedla na centrálnu policu. Bola to špára široká 20 cm, čo znamená, že pomocou čokov úplne nezaistiteľná. Druhá dĺžka bola ešte morálovejšia. Prvých 10 m išlo krásnou špárou kde sa dalo zaistiť. Potom nasledovala už iba levitácia k prvému isteniu 20m nad štandom. Ej veru som sa tam naprestupoval, kým som sa odhodlal odliezť zo špáry. Tretia bola rovnaká ako druhá, iba s tým rozdielom, že už som viac veril nohám.

Potužený úspechom som začal prehovárať domácich aby sme išli cez týždeň do ďalšej oblasti Moorse wall na vyhlásenú cestu ZOO VIEW.

Po práci odchádzame z domu o 6 p.m. Pod skalu o 7. Slnko je tesne nad horizontom. Zuzka a Vincko sa prechádzajú v miestnom pralese plnom hnusných bodliakov. Nás čaká 100m cesta. Prvá dĺžka je nudná. Rýchlo ju vybehneme pod náš hlavný problém. Previsnutých 30m , bez žiadneho postupového istenia. Začínam traverzom, vzduch pod nohami mi zviera hrdlo, ale to čo mám nad hlavou ma desí. Nechápem ako to môžem vyliezť a už vôbec nie ako to môže byť 5+. Pomaličky sa suniem hore pod asi pol metrovú strechu. Dávam 2 friendy, slnko už iba jazýčkom oblizuje horizont. Z doliny počuť Vinckov nárek a Zuzkine volanie. Ponáhlam hore. Nad previsom sa stena už nakláňa do prijateľnejších sklonov. Lenže pravé dobrodružstvo sa ešte len začína. Zistujem, že neviem ako dole. Máme iba jedno 60 m lano. Zlaniť cestou je vylúčené. Chodník na vrchole nie je žiadny. Tma je už dokonalá. Iba dole v doline vidím 2 nasrané oči… čas beží a my stále hľadáme vhodné miesto na zostup. Po dlhšom čase nachádzame slabšie miesto steny a na 3X zlaňujeme dole cez kríky, bodliaky a tŕne. Už iba nájsť cestu k autu a utíšiť ženu a dieťa.

Posledný víkend plánujem niečo delikátne. Na internete nachádzam oblasť s lichotivým prívlastkom Yosemity východu.

Cesty od skaliek až po 10 dĺžké A5. Názov oblasti Looking Glass ( lupa) je odvodený od charakteru skaly. Kompaktný žulový dóm je celý prevrtaný dierami a priehlbinami, ktoré sa nápadne podabajú na lupu.

 

V niektorých dierkach sa dokonca dá založiť istenie. Inak pohyb veľmi náročný na orientáciu. Všade kam sa pozriete sú iba diery. Žiadna špára, pilier, odštep. Nič iba nekonečná jednoliata platňa s dierkami.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zobrazená. Povinné údaje sú označené *

*


Ďakujeme za podporu

Horolezecký sprievodca

Náhodné galérie

dsc00084 p1020679 18_a_ p5159690 p6049896 zosto z Midi OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Stanovy oddielu

Archív