Dostal som za úlohu napísať niečo o tohtoročnom stretnutí našich jachmesákov. Úloha ťažká, ale nie nemožná. Pre spisovateľa brnkačka. Ale čo mi normálny. Ťežká písomní práce.
Tento rok nám James vyšiel na Zamkovského chate. Chata je to krásna , chatárka tiež, zásobovanie ideálne, takže nebolo čo namietať. Len ešte keby nebola tak hlboko v doline. Ono pre mladých žrebcov / rozumej lezcov/ je to v pohode, ale my čo si už pamätáme ako vznikalo čierne uhlie, už s tým máme trošku problém. Teperiť hore dolinou celú tú pošramotenú konštrukciu, zničenú v práci a iných nezmyselných aktivitách, to už dá stále viac a viac zabrať. Tie kopce sú každým rokom stále vyššie a vyššie, doliny dlhšie a dlhšie a dych kratší a kratší. Počasie bolo hrozné. Skoro každý deň sa dalo liezť. Ešteže mládež bola taká nabudená, že jej tieto podmienky vôbec nevadili. Ja som si povedal, že Tatry sú krásne aj zospodu a na Skalnaté pleso je tiež pekná túra. /samozrejme aj okrem iných/. Mal som pravdu – bola. Len keby sa nám nepostavila do cesty taká malá útulná skalnatá chatička. No nezastav sa. Turisti ti chodia hore dolu pod oknami, ty sa snažíš k nim pripojiť, ale čo keď palacinky a pivo je také chutné. Nie, nepohoršujte sa. Po chvíľke osvieženia sme sa vydali aj napriek zhoršujúcemu sa počasiu až na Svišťovku. Postupom času a vzdialenosti sme boli viac a viac unavenejší, počasie viac a viac mokrejšie, ale naše odhodlanie väčšie a väčšie. Je fakt, že niektoré povahy, slabé na duchu a tele, to po chvíľke vzdali. Neriadili sa budovateľským heslom „ Vpred a späť ani krok. Ich chyba. A tak pekne mrholilo. Mohli si vyskúšať kvalitu svojho oblečenia. Štyria „romantici“ sme pokračovali ďalej. Raz bolo pekne, raz fučalo, raz pršalo, raz bolo pekne, raz fučalo, raz pršalo….a takto stále dokola. Ešteže tá spoločnosť s ktorou som šlapal tieto neduhy kompenzovala.
Celý týždeň prebehol úspešne. Nikto sa nezranil, nikto nezahlušil, medveďa sme nestretli a tak sme si všetci odniesli kopu nových zážitkov a historiek ktoré sa budú rozprávať pri táborákoch. Napríklad, ako ťažko sa šlape do kopca v noci v hustom lese a v slnečných okuliaroch. Aký je ten spolušlapateľ stále ťažší a ťažší. Napr. samotná cesta IC-čkom do Tatier. Napr. nezabudnuteľné nákupy s Radom v Poprade. Napr. ako nie je dobré opierať sa o zábradlie na chodníkoch. Alebo..alebo..
Niektoré udalosti budú samozrejme pekne okorenené štiplavými a trefnými poznámkami. Aj to patrí k tomuto športu a niekedy je to viac ako to trápenie v kolmých trávach a previsoch. Lepšie povedané spolu do kopy to robí tento šport športom, ktorý máme radi.
Dalo by sa pospomínať kopu ďalších „udalostí“, ale nechajme si to na tie táboráky. Kto nebol môže ľutovať a kto bol je bohatší, šťastnejší a spokojnejší.
S pozdravom horám, lesom a lesným žienkam zdar!!!
m.
