Október je mesiac kedy sa dni výrazne skracujú, prichádzajú jesenné hmly, vlhkosť a chlad zaliezajú pod nechty. Avšak mňa stále hrejú zážitky z leta a teraz mám namysli najmä oddielový výjazd do Tatier.
V jeden júlový utorok večer sa snažím natlačiť ešte posledné veci do batohu. Zisťujem, že mi ešte chýba fľaška rakyje na dezinfekciu a lezecký materiál. Dá sa povedať, že tie najpodstatnejšie veci som zabudla zabaliť. Čaká ma dlho očakávanú dovolenku v Tatrách na Zbojníckej chate. A tak celý batoh vybaľujem a balím znova. Počas balenia uvažujem nad tým či 5 dní strávených na vysokohorskej chate bez kúpeľne a štipky súkromia je dovolenkou v pravom slova zmysle, nebolo by mi lepšie v nejakom rezorte?
V stredu ráno vyrážame smer Poprad v malej, ale o to veselšej partii. V Starom Smokovci sa stretávame so zvyškom skupiny a vyrážame na Zbojnícku chatu v zložení: Martin a Stano Tomovičovci, Lucia Baďurová, Tomáš Šarvaic, Veronika Pálková, Peter Neštický, Darina Zemková. Kde sa ku nám neskôr pripojil Jakub Neštický, Rasťo Karel a Aďa Tomková.
Po príchode na chatu sa poobjednávalo pivečko a kuli sa plány na nasledujúci deň. Štvrtok mal byť teplý a slnečný.
Ešte pod rúškom tmy vyráža Rasťo Karel aj so svojím spolulezcom na Širokú vežu kde vyliezli Maškov kút a keďže vyrážali zavčasu stihli ešte jednu cestu na Ostrom štíte.
My vyrážame hneď po raňajkách. Rozdelili sme sa na dve skupiny. Tomáš s Veronikou a Jakubom si vybrali za ciel Širokú vežu a to Motykovu cestu (V.). Všetci sa z tejto cesty vrátili pripečený, ale za to v dobrej nálade a spokojný so svojím výkonom.
Druhá partia to poňala veľmi spoločensky a zhodou náhod sa do jednej cesty vyberáme dve dvojky a jedna trojka a neskôr sa ku nám pridávajú ešte dvaja známy, neznámy lezci. Všetci sme liezli na Javorový štít, cestu Rebrom na vrchol (III-IV F.Kelle ml., J.Šuna). Vďaka hojnej účasti sme dole zlaňovali dlhšie ako sme to liezli, ale na štandoch bolo o zábavu postarané a blízkosť tiel zaručená.
Stretnutie na štande
Po príchode na chatu sme už len naberali sily na ďalší deň a tešili sa zo slniečka. Do partie sa pridal ešte Marek Jurák v zastúpení sympatizantov a priniesol nejaké pohostenie ako prískočné.
Piatok hrozil dažďom a tak Rasťo sa s Danom znova vybrali skoro ráno aby stihli niečo vyliezť. Ja, Lucia Peťo a Marek sme sa rozhodli že ideme ochutnať pivo a horec na Tériho chatu cez Priečne sedlo. Tomáš s Jakubom a Veronikou si povedali že skúsia niečo vyliezť a keďže na Javoráku s nami včera neboli a cesta rebrom je čiastočne odistená a dá sa z nej ujsť v prípade dažďa tak sa vybrali tam a dokonca sa im podarilo vyliezť 4 dĺžky.
Nasledujúci deň je posledným dňom kedy sa dá liezť a tak sa všetci, čo ešte majú energiu, vyberajú pod stenu Ostrého štítu . Mňa sa ujal Rasťo s Darinkou a podarila sa nám vyliezť Häberleinovu cestu (III.-IV.). Pri zlaňovaní sme sa stretli s chalanmi s Jakubom a Tomášom, ktorí liezli Lopatu (V-) a so Stanom a Peťom, ktorí si vyliezli Motykovu cestu (IV.).
Stano v Motykovej ceste
Večer nás už čakal len záverečný večierok, studené pivo a horec v spoločnosti skvelých ľudí.
Na záver môžem povedať , že sme si všetci užili krásnu dovolenku, Tatranské letné počasie, načerpali kopu energie na ďalšie všedné dni. Žiadna dovolenke v rezorte by nemala také čaro ako týchto pár dní na horách.
