Už sa stalo tradíciou, že v polovici augusta, vyrážame veľká partia do Tatier na THT. Po dvoch týždňoch nepretržitých horúčav, bude tento týždeň vykúpením . Ešte zháňam domáce pálené a vyrážame – smer horský hotel Popradské pleso*.
Večer zisťujeme, že hotel je poloprázdny a na recepcii sa striedajú horolezci a turisti, ktorích na ich ceste zastihla tma a tak na poslednú chvíľu hľadajú ubytovanie. My posedávame v jedálni a snujeme plány na nasledujúci deň.
Pondelok nás prebúdza krásnym , ale o to chladnejším počasím . Noc sa niesla v znamení prerývaného chrápania, rušeného štekotom psov a tak sa zrovna necítim najčerstvejšie. Balíme materiál a vyrážame pod Volovku. O chvíľu to tam vyzerá ako invázia trnavákov. Stano s Martinom naliezajú do Stanislawského cesty (V); Jakub, Vopino a Tomáš volia Štáflovku (V) a pre mňa, Darinka vybrala krásnu začiatočnícku cestu J rebro (III), do ktorej nalieza aj Edo s Richom. Lezenie je to krásne a v pohode ho zvládam aj v turistických topánkach , keďže jedna lezečka ostala radšej pod posteľou. Na vrchole s všetci vychutnávame pivo a zlaňujeme dole.
Večer prichádza posila v podobe Peťa Tomka mladšieho. Utorok má byť podľa SHMÚ upršaný. Ráno nás prebúdza jemné šušťanie dažďa a tak troška sa z toho vytešujem, lebo ma postihla zákerná svalovica a tak problematickým sa stáva aj zlezenie dole do jedálne. Avšak, vysedávanie na chate je neprípustné. Našťastie dážď ustal. Volíme „nenáročnú túru“ . Po polhodine šliapania strmím žľabom sa zamýšľam nad presným významom slova „nenáročný“ a šomrem spolu s Edom, že sme mali ostať radšej na Majlátke. Po ďalšej pol hodine šlapania, sme dorazili pod Ihlu v Ostrve, kde vyliezame jednu dĺžku a pri zlaňovaní začína popŕchať a tak po ceste celkom fajn premokneme. Chalani v zložení Martin, Jakub, Vopino , Tomáš , Peťo Tomko si vyliezli v Galérii Ostrvy cestu Pavlín – Kráčalík (V+).
A je tu streda. Spolu so Stanom, Martinom a Vopinom sa vydávame do civilizácie, povenovať sa športu s príznačným názvom shopping walking . Borovanovci balia úplne a odchádzajú domov spolu s Tomášom a Edom .
Darinka oddych nepotrebuje a vyberá sa spolu s Aďou Tomkovou preliezť Dračí hrebeň. Rich s Jakubom volia troška zvláštny oddychový deň a vyberajú sa na chatu pod Rysmi, kde sa im darí opiť partiu Nemcov. Večer sa vraciame na chatu v silnejšie zostave, pretože naše rady posilňuje Peťo, Nika, Rado, Andrej, Rasťo a Marcel. O pol noci sa darí doraziť aj Michalovi, ktorý celú cestu utekal pred prízrakmi a nenásytnou a možno nadržanou medvedicou. Našťastie sa mu to nepodarilo zistiť.
Ráno sa k trnavskej výprave pripája aj Igor Koller, ktorému bola ako spolulezkyňa pridelená Nika a všetci sa vyberáme na Kôpky. Z diaľky vidíme už nastupovať do cesty Cez platne ( V+) Rasťa s Marcelom . Michal, Martin a Vopino sa chystajú ísť liezť tú istú cestu a ja so Stanom, Igorom a Nikou idem do vedľajšej cesty s názvom Korsák- Urbanovič (V).
Marcela s Rasťom stretávame na vrchole a tý sú tak neukojený, že si ešte vybehli vyliezť Žabieho koňa . Nám to stačilo a vyberáme sa na chatu pod Rysmi, kde si dávame kapustničku a čajík s rumom na posilnenie .
Neskôr sa dozvedáme že sa podarilo vyraziť aj skupine, čo vyzerala skôr na to, že sa bude venovať hľadanej a šťastne nájdenej Frankovke modrej . Peťo s Jakubom vyrazili na Ošarpance a za predpokladu, že Peťo trafil dolinu, tak si Jakubom vyliezli cestu s názvom Staré časy (VI) . Janko sa pokúsil zmárniť na hrebeni.
Keďže sa vo štvrtok začala oficiálna časť Jamesáckeho týždňa, aj ľudí pribudlo na chate. Večer bol pripravený oficiálny program, ktorý nebol zrovna veselý, pretože sa odovzdávali zlaté odznaky in memoriam.
V piatok sme to partia Darina, Martin, Michal, Nika, Stano a ja, poňali v takom voľnejšom tempe a tak sa znovu vyberáme na Ostrvu kde nám Stano spravil školenie a potom sa zdatnejší vybrali vyliezť Polský komín (IV) . Zvyšok si vyberal, radšej na obed, kde sa k nám pripája Juraj Kavuljak . Marcel s Rasťom sa piatkový deň rozhodli zasvätiť záchrane psa Roya, ktorý sa chcel stať horolezcom, len mu to nevyšlo. Našťastie HZS vďaka hustote srsti a číslu na známke zistila, že ide o psa z chaty pod Rysmi. Rasťo využil svoj prsák a pes bol zachránený. Ale čas na lezenie chalanom už neostal.
Večer sme si užili naplno. Vypočuli sme si Baču a jeho zážitky , pokecali, čo to popili, posaunovali sa, vymáčali v kadi, ale hlavne – skvele sme sa zabavili.
Aj napriek tomu, že sme viacerí ponocovali do neskorých nočných hodín, alebo skôr skorých ranných , podarilo sa nám vstať o pol siedmej. S veľkým sebazaprením vyrážame na posledné lezenie v tomto týždni. Darinka ráno vyrazila aj s Aďou na Žabieho koňa a na Volovku – Štaflovku . Martin so Stanom si vybrali za ciel Ošarpance a Marcelovi s Rasťom sa konečne podarilo vyliezť si niečo v Galérii Ganku a to Stanislawského cestu . Ja som sa spolu s Michalom a Jurajom vybrala na Žabieho koňa. Ale keď sme videli aký nápor je tu, vybrali sme sa opačným smerom, po hrebeni na Rysy a naplno sme si užívali neuveriteľné krásne počasie, aké sa s nami v posledný deň lúčilo.
Na chatu sme sa vrátili posledný a to už sa liezla špára, ktorú samozrejme okupovali trnaváci, čo zrejme aj odstrašilo ostatných súťažiacich. V mužskej kategórii sa umiestnili iba naši chlapci a v ženskej obsadila druhé miesto naša členka – Nika. Moje snaženie bolo odmenené cenou útechy – veľkým pivovým pohárom. A nie prázdnym. Magnézium a kondómy sa horolezcom vždy zídu. Záverečný večierok mal pokojnejší priebeh ako večer predtým. Ale aj napriek tomu sa mládež pod dohľadom energického Igora Kollera bavila do piatej rána.
V tomto príspevku som sa pokúsila zachytiť všetky podstatné, ale aj nepodstatné momenty Jamesáckeho týždňa, ktorý dopadol dobre. Bol bez zranení , charakteristický krásnym počasím a množstvom zábavy.
