Box príroda

„Box príroda“ počujem volanie odkiaľsi z hĺbky kaňona Linville Gorge. Nemôžem ho zamerať, kríky veľkosti tatranskej kosodreviny a pichľavejšie a bolestivejšie ako ostnatý drôt pod vedením vysokého napätia mi bránia vo výhľade. Premýšlam čo tým chcel básnik povedať. Jano asi vyčerpal zásobu expresívnych slov (a verte mi, takéto kombinácie a slovné perly som ešte nikdy nepočul) a hľadá ďalšie motivačné zvolania, ktoré mu uľahčia túto krížovú cestu s tŕňovou korunou prilepenou na celom tele.
Keď som pred pár rokmi pocítil na vlastnej koži (a podkoží, svalstve…) ostrosť chorvátskych kríkov a skál, neveril som, že môže byť niečo horšie. A predsa. Amerika musí byť vo všetkom najlepšia. Severná karolína nie je známa len vďaka bratom Wrightovcom, ktorí tu odštartovali svoj legendárny let a vyniesli ľudské pokolenie do nebeských výšin, alebo vďaka výrobe jedných z prvých komerčných cigariet (ako ľahko a nepozorovane sa dá vzdelávať čitateľská verejnosť) ale najmä (v našej situácii) vďaka hustému porastu mimo chodníkov s veľkým počtom jedovatých hadov a pavúkov.
„Box príroda“ počujem o čosi pokojnejším hlasom. „ Už som na chodníku.“ Keď som o niekoľko minút prišiel k Janovi celý krvavý a dotrhaný, zistil som, že môj „ spolutrpiteľ“ a spolulezec na tom nie je o nič lepšie. Na odľahčenie atmosféry sa pýtam, čo má toto surealistické slovné spojenie znamenať. „ Celé naše detstvo sme hrávali hru s guličkami ktoré sme sa snažili hodiť do jamky. Určite to poznáš. V situáciach, keď sa guľka odrazila od drievka, alebo nejakej inej prirodzenej prekážky, ktorá nepatrila do hry, zvolali sme box príroda. Keď si to teraz uvedomujem, vôbec neviem čo to malo znamenať. No a ako tie prekážky prirodzene nepatrili do pravidiel a chodu hry, tak tento nástup, obliezanie kríkov po stromoch, plazenie prirodezene nepatria do orgazmickej hry lezenia, radosti z pohybov na skale.“ Milá asociácia. V dobrej nálade sa naväzujeme a zažívame tú pravú hru. Trietia dĺžka. Previs ma vytláča von zo steny, za sebou mám suchý strom, ktorý mi poslúži ako opora. Box príroda.
Po 4 dĺžkach si na vrchole šťastní podávame ruky a užívame výhľad. Guľôčka je konečne v jamke. Aj keď ten hod nebol najlepší. O to bola tá hra krajšia a vryje sa do pamäti hlbšie ako iné.
P.S.: pod stenu viedol chodník 

IMG_1570 IMG_1585 IMG_1587 IMG_1588 IMG_1593 IMG_1598 IMG_1604 IMG_1608 IMG_1614 IMG_1618 IMG_1620 IMG_1627 IMG_1637 IMG_1644(1) IMG_1652

Ďakujeme za podporu

Horolezecký sprievodca

Náhodné galérie

p1020665 img_5512-800 dsc01745 p1000970 image00032 28112009107 pohoda klídek... 11032010487

Archív