Drytooling stodola cup 2011

Tohto ročný Stodola cup drytooling sa neuskutočnil tradične na Andrejovej stodole ,ale v krásnom exteriéri Zemkovej skaly, ktorá sa nachádza v chatovej oblasti na Bukovej. Preteky začínali v sobotu o desiatej hodine. Mal som čo robiť, aby som sa dopravil na miesto zrazu na takúto skorú hodinu. Našťastie mi nehrozila cesta na preteky vlakom ale ochotný dedko Tomáša nám požičal auto. Takže som si mohol pospať o hodinku dlhšie a nabrať viacej síl na preteky. Autom sme štartovali od Marcelovho baráku s päť člennou posádkou: Mišo mladý-šofér, Tomáš-poskytovateľ auta a navigátor, Marcel-skúsený náhradný vodič a inštruktor. Ja a Martin sme boli do počtu. Ako sme sa dali na cestu, ešte sme ani nevyšli z Trnavy a už nás prenasledovali policajti. Dávali nám znamenie, aby sme zastavili. Mladý vodič Mišo, ešte má vodičák len pár týždňov, už si vyskúšal disciplínu typu odťahovanie auta a dnešnú policajnú kontrolu kde si vyskúšal aj fúkanie do trägeru. Po kontrole Mišo sadá celý vyklepaný za volant a pokračujeme v ceste. Keď sme prišli na Zemkových chatu, čakali sme privítanie. No nato nám Darina hovorí, aby sme šli zobudiť apokalipsových jazdcov typu: Peter-Karolko a súrodencov Haršaniovcov – Andreja a Jana, ktorý tvorili časť organizátorov a po predčasných oslavách spali ešte po našom príchode v tvrdom spánku. Po zvyšnom príchode organizátorov Stana, Eda staršieho, ktorý prišli z obchodu sa apokalipsoví jazdci konečne zobudili. Z technických príčin sa štart pretekov presunul na jedenástu hodinu. O 10 30 sme sa konečne pohli s chaty a vybrali sa na miesto štartu. Pre tých čo nevedeli kde sa nachádza miesto štartu, bola cesta vyznačená bielymi šípkami.

Po príchode na miesto štartu som bol očarený, ako organizátori pripravili miesto konania. Pripravili pre nás tri zaujímavé cesty. Prvé dve boli vyraďovacie cesty a tretia bola finálová. Prvá cesta začínala na suchom strome, kde si každý pretekár mohol vyskúšať sekanie a kopanie. Túto cestu zvládli skoro všetci. Medzi časom začali chodiť ľudia z oddielu ale aj iní, ako napríklad trampy, ktorí si priniesli so sebou náčinie typu: čakan, rebrík a nindžahák. Netuším načo im to bolo, ale asi chceli založiť nový typ lezenia. Ale aj tak najlepší bol asi Jurko, ktorý prišiel na preteky na päť minúť. Nepovedal bú ani mú, roztrhal si páperovú bundu a odišiel . Pre tých , ktorí boli smädní si mohli dať varené vínko a hladní si mohli opiecť špekačky. Druhá vyraďovacia cesta začínala zo sedu zo skalky z previsu. V tejto ceste sa dlhšie pretekári strojili ako liezli. Bolo to preto, že cesta bola náročná, ale hlavne preto, že skoro nikto si so sebou nepriniesol mačky, čakany ani sedačku. Čiže sa muselo dlho čakať, kým si medzi sebou pretekári povymieňali náčinie. Do finále sa dostali traja pretekári. Ja, Marcel a Mišo. Pre malý počet finálových pretekárov si mohli finálovku vyskúšať aj ostatní lezci, ktorí sa do finále nedostali. Finálna cesta viedla z pravého kraja skalky šikmín traverzom ku stromu, ktorý bol zvalený na suchý strom, kde sa liezla prvá vyraďovacia cesta .Po zvalenom strome bolo treba preliezť dole bruchom až na suchý strom a odtiaľ ísť k poslednému isteniu ,ktoré bolo v prvej vyraďovačke. Finálová cesta sa liezla až do zotmenia. Najprv si ju vyskúšali tí , ktorí sa do finále nedostali. Nik ju z nich nepreliezol. Potom nasledovali fináloví lezci. Prvý som išiel ja. Na moje prekvapenie som to celé preliezol. Druhý išiel Marcel. Hravo sa dostal až k suchému stromu, kde sa liezla prvá vyraďovačka, ale chýbali mu posledné dve istenia a nanešťastie padol. Ďalej išiel Mišo a ten spadol ešte skôr než Marcel. Tak som sa stal víťazom. Po ukončení preteku organizátori ,ktorí boli príčetní pobalili veškerý materiál. Za super preteky vďaka patrí organizátorom a publiku za vytvorenie skvelej atmosféri. Tí ,ktorí boli nespokojní zo svojho športového výkonu, išli utopiť svoj žiaľ do Čajky.

Komentáre

Ďakujeme za podporu

Horolezecký sprievodca

Náhodné galérie

obrazok_011 p4270109 dsc00160 p1244948 p1255097 DSC04280 p1170043 dscn1810-resized-to-1200

Archív