Temer

Pri Trenčíne sa prevalím na druhý bok, Peťo chrápe  tak, že nás prišiel pozrieť sprievodca, či je všetko v poriadku.  So zapnutou čelovkou prečítal celú jednu vetu z úchylnej knižky a potom upadol do delirického spánku. Samozrejme, so svetielkom na čele. Vôbec ma to neprekvapovalo. Naposledy, keď sme boli spolu v Tatrách, tak som ho poprosil aby zobral foťák. Aj ho priniesol, ale nafotil asi 40 fotiek našej spolucestujúcej, ktorej sa to vôbec nepáčilo. Zachránila ju až vybitá baterka…

Do Štrby sme prišli o 3:22. Zubačka odchádza až o hodinu, tak dávame ďalší spánok na lavičke. Prázdny vláčik nás vysadí na Štrbskom do snehovej vánice. Napadlo asi 10 cm nového snehu. Dolaďujeme plány, papáme a prezliekame sa ešte v teple. To sme netušili, že najbližšie teplo pocítime až na ďalšiu noc, keď si slabo otrasieme pišulákov a veľká časť tepla nám zohreje podbruško.

Ešte za tmy tápame a hľadáme červenú magistrálu na Jámske plesá. Dežavú. Presne pred rokom sme takto spali s Peťom na rúbanisku pri Štrbskom Plese. Keď sme sa ráno zobudili, vzdialenosť od najbližšieho hotela bola akurát vhodná na kukandu. A to cieľ sme mali rovnaký ako tento rok. Míľovými krokmi sa vzďaľujeme od minuloročného maxima a za prvého svitania sme už nad pásmom lesa, takže si vychutnávame prvý východ slnka. Vietor silnie a mráz nás štípe až medzi polkami. Konečne odbočujeme zo značkového chodníka a zostupujeme z krivánskeho hrebeňa do doliny Zadný Handel. Vietor okamžite prestal, ale vrásky na tvári nám začala robiť vajcová až ramenná  kosodrevina.  Po pár metroch zisťujeme, že najúčinnejšie je plazenie. Asi kilometrový úsek prekonávame štvornožky. Za ten čas slnko výrazne zmenilo postavenie na oblohe. Miesto chrbta nám oblizuje svojimi lúčami polku tváre. Ale aj tak je tu krásne. Náš osemhodinový nástup sa končí. Sme v samom závere Krivánskeho kotla. Prehodnocujeme plány. Špára je nedosiahnuteľná cez lavínové pole, hrebeň je príliš dlhý a ešte stále ďaleko. O severe už ani nerozmýšľame. Volíme priamu variantu Veverkovým žľabom na vrchol Kriváňa. Ešte varíme a dopĺňame kalórie na vrcholový útok.

Nástup do asi 600 m žľabu je o 2:30. Už v prvých dĺžkach zisťujeme, že to v daných podmienkach až taký utekáč nebude. Miestami ideme na hrotoch mačiek, miestami sa brodíme po pás v snehu alebo sa pomaly súkame po nafúkaných doskách, ktoré držia pokope iba naše vrúcne myšlienky. Začiatok tretej dĺžky ja na Peťovi. Previsnutý zaklinený blok vytvára nepríjemný kút bez snehu, ľadu, firnu či inej pomoci. Je tam iba prašan, ktorý zakrýva všetko, čo potrebujeme vidieť. Peťo je ale makač a cesta hore je bohužiaľ otvorená. Slnko sa stratilo, ručičky ukazujú viac ako by mali a my zisťujeme, že sme úplne v prdeli. Pozeráme do sprievodcu. Sme v slabej polovici steny. Únik nemožný, iba rýchlo hore a potom domov spať. Lezieme za tmy. Našťastie orientácia nie je náročná. Žľab je ohraničený po každej strane skalnou stenou. Znepokojuje nás mimo iného aj rapídne sa zhoršujúca kvalita snehu. Podmienky sa menia každých pár metrov. Niekde šliapeme po skale, inde sa brodíme, o kúsok vyššie prešľapujeme na mieste a nevieme sa posunúť vyššie.  Istenie je čisto iluzórne. Väčšinu času sa iba snažíme nájsť vhodné miesto pre skobu, čok, frend. No vždy to skončí skríknutím do tmy, poď, ale nepadaj, nič nemám! Keď si do toho všetkého predstavíte úplnú tmu, hustú hmlu a strašnú šeď zrazu sa cítite ako vo vákuu. Iba podľa gravitácie tušíte, kde je hore, dole. Nenájdeš ani jeden pevný bod, o ktorý by si oprel zrak a uľavil napätým zmyslom. Nič. Všetko splýva a zlieva sa do monotónneho nič. Ťahám už šiestu dĺžku v tme, kvalita snehu je katastrofálna, vôbec netuším kde som. Kričím do tmy Peťovi, že ďalej by to bol hazard. Musíme bivakovať.

Traverznem  k pravému okraju žľabu a pod previsom doberám Peťa. Sme úplne premočený od celodenného brodenia. Pri kopaní záhrabu sa striedame, pretože sedíte, ležíte, čupíte v snehu a oblečenie vlhne ešte viac. Náš úkryt s rozmermi 1x1x1 m je hotový za pol hodinu. Keďže sme neboli pripravený na zimný bivak a teplomer je naozaj hlboko pod bodom mrazu, nezostáva nám nič iné iba improvizovať. Pod zadok si dáme laná a jeden batoh, druhý si dáme na chrbát ako opierku. A to je všetko. Už si len sadnúť a počkať 11 hodín. Je tu príliš tesno na to aby sme si pohodlne sadli. Nohy máme vyložené na kope snehu, takže sa nám ešte skôr odkrvujú . Každý závan vetra, a nebolo ich málo, poprášil naše trčiace nohy novou dávkou snehu. Takže ak ste chvíľu zanedbali starostlivosť o nohy, našli ste ich úplne prikryté snehom. Zima sa pomaly dostane všade. Cítite ako si pomaly hľadá každú skulinku vo vašom odeve. Veľmi výrazne jej v tom pomáha voda nasiaknutá v našich nohaviciach, topánkach, ponožkách. Čoskoro rezignuje. Len sedíte, ruky vo vreckách, nohy v snehu a odpočítavate nekonečné hodiny, minúty, sekundy. Priestor záhrabu bol príliš tesný a nízky na to, aby som mohol sedieť so vzpriamenou hlavou. Tak som bol 11 hodín v predklone, alebo som mal hlavu ovisnutú na hrudi. Myslel som si, že ráno určite nebudem  schopný liezť, lebo nebudem vedieť zakloniť hlavu. Už si vôbec necítime nohy. Skúšam si vyzuť topánky a masírovať si nohy, ale už je asi neskoro.

Prvé ranné zore prichádza na poslednú chvíľu. Začíname sa baliť. Moja pérová bunda na mne zamrzla a vytvorila pancier, ktorý nemôžem ohýbať. Rukavice sú plné snehu a zamrznuté na kosť. Nechuť a odpor k akémukoľvek pohybu ma úplne paralyzuje. Sedím a len vďaka Peťovmu naliehaniu sa začnem strojiť k lezeniu. Ako sa tak rozvidnieva, pomaly zisťujeme, že sme asi tak jednu dĺžku od vrcholu. Vrcholový prevej už preliezam za teplých slnečných lúčov, ktoré všetko sfarbili do zlatista. Konečne vrchol, doberám  Peťa a v hlave rozmýšľam nad ďalším výletom. Asi som naozaj nepolepšiteľný.

Doma sa dozvedáme z tlače, že v čase nášho výstupu padli dve lavíny cez centrálny žľab a zasypalo dvoch skialpinistov.

P.S. je už viac ako týždeň po akcii a ja si stále necítim  10 prstov na nohe a jeden na ruke. Peťo je na tom lepšie. Omrzlo mu iba 6 prstov na nohe a jeden na ruke.

Hore zdar

Komentáre

Ďakujeme za podporu

Horolezecký sprievodca

Náhodné galérie

636 01055 p1020588 dolomiti_16 dsc1029 dsc0608 OLYMPUS DIGITAL CAMERA 20170211_094512

Archív