Ladislav Vitek sa narodil 10. septembra 1926 v Trnave. Vyučil sa krajčírom a kožušníko a dlhú dobu bol vedúcim predajne a dielne kožušníctva v Trnave, v podniku VKUS, odkiaľ odišiel do dôchodku. Patril k zakladajúcim členom trnavského Horolezeckého klubu (1946). Bol ženatý, vychoval dvoch synov a dve dcéry, dve vnučky a jedného vnuka.
V Tatranských stenách vykonal vyše 200 výstupov, z čoho 70 v zime. Vyliezol 15 prvovýstupov. Bol cvičiteľom 1. triedy a nositeľom 1. výkonnostnej triedy. Obdržal vyznamenanie „ Vzorný cvičiteľ“ a zlatý odznak JAMES-u, ako aj ďalšie uznania za svoju obetavú prácu v horolezectve. Bol tiež členom slovenského reprezentačného družstva horolezcov na Slovensku (1952-57).
Bol obetavým pracovníkom klubu a nevynechal jedinú akciu, ktorú horolezectvo poriadalo. Zo zahraničných hôr bol v Dolomitoch v Taliansku – za odmenu – ale už ako dôchodca. V klube pracoval zo začiatku ako člen výboru. Mal na starosti materiálne zabezpečovanie horolezcov a ako cvičiteľ výcvik nových záujemcov o tento šport. Neskôr zabezpečoval občerstvenia počas Trnavských stoviek a na jarných a jesenných zrazoch. Svoje povinnosti si vždy vzorne plnil.
Drahý Laci.
Bol si dušou horolezeckého diania v Trnave a veľmi nám budeš chýbať. Už nikdy nebudú vrcholové kávičky. Vďaka ti za to, že si bol a že si zostal verný horolezectvu a horám až do konca. Nikdy na teba nezabudneme.
Bubo Nemeš
Galéria
Laci balí lano v Gankovej Štrbine po vydarenom prelezení piliera na Rumaňák z Kačej doliny.
Laci zlanuje z Wachterovej veže.
Laco a Štefan Poláček po prvovýstupe Poláčkovým pilierom na Havranici.
Laci a Katka na Poľskom hrebeni v Tatrách.
Obľúbená Laciho borovička na Veľkej Fatre
Laciho technické lezenie na dvoch lanách.
Kurník-šopa ale to žrádlo bolo dobré. Na chate pod lyscom.
Laci odpočíva na Vysokej ( Malé Karpaty).
Laci s trnavskou partiou na Kriváni v Tatrách.
Laciho posledný bivak na jarnej Dobrej vode.
Takto ste ho poznali na zrazoch. ( Hrnčeková ).
