Vo štvrtok mi Marcel navrhol víkend v Tatrách. Tak som neváhal a súhlasil som. V piatok sme nastúpili do vlaku a už sme išli smer Poprad-Tatry .Samozrejme by sa to nezaobišlo bez toho aby niekto niečo zabudol.
Vo vlaku sme zistili že Marcel zabudol kľúče od bytu tak začali zháňačky keďže Silvia mala službu na záchranke. Do Popradu sme dorazili asi o desiatej. Na stanici nás už čakala Silvia aj s celou posádkou sanitky, aj s kľúčmi .
Nasledujúce ráno nám začínalo o pol piatej. Pre mňa to bolo trochu skoro, ale čo už musel som sa prispôsobiť. So svitaním sme prišli na Hrebienok, malo byť celkom pekne. Keďže sa meteorológovia, vôbec netrafili do predpovede tak nám aj snežilo a bolo príjemných 28,40°F. Ako sme tak išli Veľkou studenou dolinou začal fúkať aj nepríjemný vietor. Prišli sme pod nástup, Marcel my dal zopár cenných informácii k zimnému lezeniu. Pustili sme sa do toho, čakala na nás Slavkovská kopa.
Asi v 4 dĺžke sme sa naviazali a Marcel hľadal najlepšie miesto na prelezenie. Podarilo sa. Marcel preliezol a na rad som prišiel ja. Zo začiatku to vyzeralo dobre len keď som sa dostal do pochybného ľadu, ktorý mi rozbil hubu my nebolo všetko jedno no zo šťastím som preskočil ťažký úsek a pokračovali sme v boji. Ako tak bol vrchol bližšie sa približovalo aj slnko.
Na vrchole náš čakala inverzia a teplučko. Zvolili sme si nie moc dobru cestu zostupu ale nakoniec mám o skúsenosť naviac. Zo začiatku menší tobogan ale keď sme sa dostali ako tak na rovinu nastal boj. Nezdalo sa to pokiaľ bola kosodrevina po kolena, keď mala cca 150 cm sa cez ňu ešte stále dalo váľať, ale keď už mala 2m tak to začalo byt zlé. Par krát sme sa ocitli na dolných podlažiach hlavou dole a odial sa už dostavalo ťažšie.
Keď sme si mysleli že mame to najhoršie za sebou do cesty nám prišli veľké šmykľavé kamene na ktorých bola 20 centimetrová pokrývka čerstvého snehu. A zase kosodrevina. Dostali sme sa na chodník nohy už boli zničené, celí mokrý od snehu ale predsa sa nevzdáme pred koncom keď mame najťažšie za sebou. Len tá úmorne dlhá cesta po červenej značke zo Sliezskeho domu do starého Smokovca ma skoro zabila. Cesta sa nezaobišla bez čeloviek. K Silvii, do Novej Lesnej sme dorazili za tmy a ráno sa vybrali na cestu do TT.
