História

Človeku sa nechce veriť, že je tomu už šesťdesiat rokov, čo malá skupinka obdivovateľov krás slovenskej prírody po niekoľkoročnej predchádzajúcej činnosti vo vysokohorskej turistike a horolezectve a rozhodla založiť v Trnave, meste na rovine, horolezecký oddiel.

Historia oddieluUž v roku 1940 sa objavujú prví trnavské horolezci v Tatrách, keď podnikli Nemeš, Kodaj a Vlado Pavlovič prvé lezecké výstupy na Veľkú Vysokú zo sedla Váhy a na Kriváň žľabom od Zeleného Plesa zo Zahandlu, samozrejme bez lana. V roku 1943 pribudli ďalší záujemci Kranec a Laco Pekarovič, ako aj nové výstupy na Štrbský štít hranou z Mlynice a Satana Satanovým žľabom. Vtedy skupinka už vlastnila prvé lano, vyrobené na objednávku provazníkom v Trnave.

Rok 1944 je v znamení prvých stenových výstupov, keď dvojica Nemeš – Kranec vyliezla SV stenou Satana vlastným variantom klas. III-IV. Postupne začali pribúdať ďalšie výstupy na Ošarpance, hrebeňom Bášt, Korunka Vysokej a Dračí hrebeň z Dračieho sedla. Postupne v rokoch 1945 a 1946 sa rozšírila členská základňa príchodom Dostála, Srnku, Ladislava a Františka Viteka. Znovu sa prestupuje SV stena Satana, teraz už riadnou cestou a prvý raz sa vyliezla S stena Štrbského štítu klas. IV. Dokonca sa začínajú objavovať prvé zimné výstupy prelezením Satanovho žľabu na Satana a hrebeňom klas.III na Kôprový štít. Tieto zimné výstupy boli uskutočnené bez stúpacích želiez a čakanov, ktoré sme v tom čase ešte nevlastnili.

Historia oddieluUvedené predchádzajúce roky boli v znamení vyhľadávania a objavovania cvičných skál v oblasti Malých Karpát. Začali sa lezecky spracovávať Havranica, Čierna Skala, Traja Jazdci a Ostrý kameň. Na podnet v tom čase študenta Eugena Nemeša sa dňa 10. 11. 1946 zišlo 11 mladých trnavčanov, záujemcov o horolezectvo s úmyslom vybudovať základy pre v tom čase v Trnave úplne neznámy horolezecký šport. Na prezenčnej listine z tejto zakladajúcej schôdzi možno čítať mená Nemeš, Dostál, Srnka, L. a Fr. Vitek, Kranec, Zelenák, Brtek, Valentovičová, Horová a Gažovičová. Predsedom novozaloženého horolezeckého oddielu sa stal Eugen Nemeš. Horolezecký oddiel bol začlenený do vtedajšieho Klubu československých turistov a lyžiarov s prvým útočišťom v klubovni KSTL pod Mestskou vežou.

V ďalšom období prechádzal tento HO rôznymi reorganizáciami z dôvodov hľadania čo najlepších podmienok pre jeho členov. Tak v r. 1948 po zrušení KSTL prešiel do JTO Sokol Trnava, v r. 1952 do DŠO Spartak Trnava.Po sľuboch, ktoré zostali nerealizované zo strany TJ, sme v r. 1954 rozhodli prestúpiť do novozaloženej TJ DŠO MH Slavoj Trnava. V tom čase sme evidovali už 24 členov HO, keď postupne pribúdali Poláček, Drobnicová-Puškášová, Michnová, Baláž Jozef, Vozár, Moravanský, Cinek, Vrcková, Oswaldová-Kluvánková a ďalší.

No ani v tejto TJ sme sa dlho neohriali, lebo sme narazili na úplné nepochopenie vedúcich funkcionárov, ktorí preferovali populárnejšie športy, než akým bolo v tom čase horolezectvo. Preto došlo nevyhnutne k ďalšiemu prestupu nášho HO, a to v r. 1956, kedy sme definitívne prešli do TJ Slávia Trnava. Tu sme našli úplné porozumenie a pomoc, aj keď zo začiatku len veľmi skromnú. Boli zakúpené prvé konopné laná z prostriedkov TJ a zásluhou jej vedenia sme obdržali zo zrušených vojenských skladov 10 párov stúpacích želiez typu Eckerstein, 20 kusov horolezeckých čakanov čsl. výboby, 20 kusov horolezeckých kladív a niekoľko desiatok konopných smyčiek tzv. „ smrť za korunu“. V tom čase sa nám podarilo zakúpiť cca 30 kusov poľských horolezeckých karabíniek, čo bol na tú dobu úžasný pokrok, keď berieme do úvahy dovtedy užívané hasičské karabínky a karabínky vlastnej výroby, o kvalite ktorých radšej pomlčím.

Horolezecké začiatky:

Začiatky trnavského horolezeckého oddielu boli skutočnými začiatkami. Lezci nemali nijaké skúsenosti, ani literatúru. Napriek tomu boli hneď po založení oddielu vylezené viaceré cesty vo Vysokých Tatrách, ba dokonca aj niektoré prvovýstupy, ako S stenou Kežmarského štítu klas.III (Nemeš, L. Vitek, P. Vitek, J. Dostál a Srnka) a J pilier Volovca Mengušovského klas. V (L. Vitek a Fr. Kele ml.) a iné.

Historia oddieluV súvise s týmito začiatkami treba spomenúť, že sme v r. 1950 naviazali prvý kontakt s JAMESOM. V auguste r. 1952 sú traja členovia HO už členmi širšieho kádru slov. reprezentantov v horolezectve (Nemeš, Vitek L., Dostál) a v rámci sústredenia tohto slov. družstva sa zúčastnili prvého kolektívneho prechodu hlavným hrebeňom Vysokých Tatier od Kopského sedla po Ľaliové. Akciu organizoval a osobne viedol m.š. Arno Puškáš.

19.-20.9.1953 bol uskutočnený prvý jesenný zraz horolezcov a Havranici za účasti 50 horolezcov takmer z celého západoslov. kraja. V tom istom roku bola založená tradícia vysokohorských prechodov Malej, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Západných Tatier. V r. 1956 sa rozšíril aj počet navštevovaných cvičných skál o Medvediu, Kamennú, Plavecký hrad, Pajštún a Vápennú, ale aj vzdialenejšie skaly na Beckove, Skalke, Vršatci a Maníne. V r. 1963 sa dostali prví naši členovia na zahraničný horolezecký zájazd do Júlskych Álp (Nemeš, Mičányová), kde vykonali výstupy S stenou na Triglav klas.III, J stenou Škrlatice klas. III a na Bambergovu špisu klas. IV.Historia oddielu

Prechod k športovému horolezectvu:

Historia oddieluZačiatkom roku 1970 pribudol väčší počet nových členov, ktorí otvorili ďalšiu etapu rozvoja horolezeckého športu v Trnave. Boli to najmä Šuster, Mička, Galba, Kopecký, Ľužák, Niedel, Gálik, Tomašovič a Brestovanská. Títo sa stali veľkou vzpruhou v činnosti oddielu a svojou iniciatívou prinútili k činnosti aj niektorých starších členov HO. Tento nový rozmach bolo vidieť v činnosti na cvičných skalách, kde vznikali nové cesty, na Havranici sa zvýšil počet ciest z 12 na 34, boli objavené nové skaly na Rosničke, kde sa vyliezlo 10 prvovýstupov, na Stolovej hore 22 ciest, na Ostrom Kameni pribudlo 20 výstupov a na Čiernej Skale 10 nových ciest.

Historia oddieluSamostatnou kapitolou tejto doby je vznik neskôr veľmi populárnej Trnavskej stovky ( 100 km pochod hrebeňom Malých Karpát cestou Hrdinov SNP za 24 hodín z Bratislavy na Brezovú pod Bradlom), ktorá vznikla v r. 1974 zásluhou Ing. Štrosa, Radványiho a Fr. Viteka. Prvého ročníka sa záčastnilo 13 športovcov, no celú trasu v časovom limite prešli len traja (Pochylý, Radvanyi a jeden cudzí). Druhý roční mal už 30 účastníkov.

Ďalší kvantitatívny, ale aj kvalitatívny rast nastal v r. 1975, kedy počiatočný stav členstva bol 51 a v priebehu roka pribudli 15, hlavne z radov mládeže. V tomto roku prišli do oddielu Liďák, Jánoš, Krajan, Orlík, Kucko, P. Partel, Z. Nemešová, L. Vitek ml. a o niečo neskôr Dobáková, Tomaškovič a Václavík. Z niektorých neskôr vyrástli dobrí lezci, reprezentanti i funkcionári. V rokoch 1975-76 sa datujú prvé oddielové skalolezecké preteky na Havranej Skale, štyria členovia prešli hrebeňom rumunského pohoria Fagaraš.

Historia oddieluV roku 1977 nastal podstatný výkonnostný rast oddielu. Začali sa liezť novšie, modernejšie cesty, rozmohlo sa skalolezenie a bouldering, silne sa rozvinulo lezenie na cvičných skalách. Liezlo sa na temer všetkých okolitých cvičných skalách a bolo vylezených viac ako 1000 ciest. Lezecky boli objavené nové cvičné skaly na Dobrej Vode. V tomto roku boli prví účastníci oddielu v Českom raji (Prachov) a od tohto ročníka sa začal pravidelne navštevovať. 9 členov HO sa zúčastnilo týždennej brigády na prestavbe chaty pod Rysmi.

Počet členov oddielu dosiahol v r. 1980 číslo 70. V roku 1981 bol so zájazdom ČSZTV v Západných Alpách Jánoš a Liďák. Ich cieľom bolo vyliezť na Mont Blanc Fréneyským pilierom cestou Harlina a Forsta kl. VI A3. Na tri pokusy sa pre nepriaznivé počasie museli akcie vzdať. Ako náhradný program uskutočnili výstup na Mont Blanc Peutereyským hrebeňom klas. IV.

V roku 1982 sme poriadali zatiaľ prvý a jediný ročník orientačno-branno-horolezecké preteky na Dobrej vode. V zahraničí bol Stacho a vyliezol v Dolomitoch na Marmoladu Soldovu cestu kl. VI A2, Sancho Panzu kl. VI a v Paklenici v bývalej Juhoslávií pilier kl. VIII, a stredom steny kl. VI A1. Tomaškovič v Júlskych Alpách vyliezol nemeckú cestu na Jalovec kl. VI A3.

V roku 1984 prišli do oddielu Baďura, bratia Kavuliakovci, Lipovský, Ivan Vitek. V tomto roku sa vyliezlo veľa pekných ciest na piesku. Treba spomenúť Stachove cesty na Teplických skalách ( Kalkusova cesta na Krokodílej stene, Bič na Beranovej veži, Poldova pětka na Kastelána, Nútený výsek na Kance, Happyend na Beranovej veži, Okrajovky nová cesta VIIIb, Feťácka na Hašišák, Strieborná hrana na Chrámové steny a pod.)

V zahraničí vyliezol na Kaukaze s Myslivcom L. Stacho na Nakratau Pravým pilierom kl. III.b, traverzovali S vrchol Ušby kl. IV a vystúpili normálkou na Elbrus. V Dolomitoch boli V. Suchý a Kořínek, kde prvý vyliezli na Marmolade La Mancha kl. VI, Castiglioni kl. V, Sancho Panza kl. VI-, Don Quijote kl. VI a prvovýstup cestou Miniprojekt kl. VI A1, ocenený čst. uznaním SÚV ČSZTV.

Na pieskovcoch bolo vylezených veľa ciest v Tepliciach, Přihrazoch a v Nemecku na skalách Falkensteinu. Spomenúť možno: Větrná sedm lepidel kl. VIIc (Tomovič, Temkovič), Hohen Hund kl. VIII, Lieben in den kleinen Felsen Gamsscheide kl. VIIIc, Violette Vershneidung kl. VIIIa, Gansgriss Ganseri kl. VIIIb, Gansriss Raibunk. kl. IXb, Bergfreudeturm Zugabe VIIIc, taktiež Talanka kl. VIIIa, Helenhund Zentral Sudveswand kl. IXa, Sulejka Harem kl. VIIIba Gansscheide Finisch kl. IXa (prvých päť Stacho, Slivka, I. Vitek, posledné len Stacho z HO).Historia oddielu Ľubomír Stacho sa zúčastnil v dňoch 2.7.-3.8.1986 zahraničného zájazdu poriadaného SÚV ČSZTV Bratislava pre slov. a čes. reprezentantov horolezectva do Chamonix, kde vyliezol nasledovné cesty: Petit Dru (americká direttissima Heming-Robina) kl. VI A2, Petit Jorasses cestou Piola-Steiner (prvý čsl. výstup) kl. V+ a S stena Aquil de Verte cestou Bernard Muller, ľad 70°, kl. V (prvý čsl. priestup)

Štatistiky

  • 2697This post:
  • 169286Total reads:
  • 104003Total visitors:
  • 61Visitors per day:

Horolezecký sprievodca

Náhodné galérie

p1152400 paraglaiding,leyenie_hradok,krst_027 DSC04351 OLYMPUS DIGITAL CAMERA DSC_0481 IMAG0607