Bum! Plesk! Vo vzduchu doslova visí voda a my čakáme kedy sa to pretrhne. Bum! Prask!… Hotovo!
Utekáme šprintom k odbočke na Rainerku, útulňa je bohužiaľ už zatvorená, ale malá strieška pred vchodom nám poskytne ochranu pred totálnym premočením. Trochu mokrí, ale spokojní. Dnes sme celkom zvládli kľučkovať medzi búrkami. Skorý ranný odchod z TT sa oplatil, po 9-tej naberáme Johnyho na Štrbskom, aby nám ukázal čo včera liezol s Katkou na Stene pod Skokom. Bola to práve Eufória, ktorú som vybral, že si ju spolu vylezieme a vedel o tom! 😉 Čo už, niekto si dal repete…. Nevadí, veď cesta to je krásna. Rasťo s Ferom lezú vedľa cestu Stredom platne, ktorú si spestria nejakým novým odisteným variantom v krásnej platni.
Prvú búrku prečkáme na centrálnom parkovisku, pred druhou utekáme no dobehne nás na Rainerke. Keďže s prestávkami prší až do polnoci, meníme lezecké plány na „uvidíme ráno“ s výhľadom výšlapu na Baranie rohy. Podaktorým frflošom sa to nepozdáva… Neveria meteorológom… 😀
Ráno mrholí, ale predpoveď sľubuje pekný deň, neskôr… Nikam neponáhľame a pomaly stúpame k Térynke. Po ceste stratíme Fera. Dve serpentíny vo Veľkom hangu, otočíme sa a jeho nikde. Už sme ho takmer odpísali, keď prišiel na chatu s tým, že sa stratil na chodníku a s partiou ďalších nešťastníkov vyšli žľabom smerom pod Prostredný hrot veľa výškových metrov navyše….
Je pekne, do Baraních rohov už nastupujú prví lezci a pod stenou je rad ďalších. Pomaly stúpame pod nástup, aby sme sa plynulo napojili do vláčiku lezcov. S Johnym ideme cestu Indiánske leto, tá vyzerá najsuchšie a nik v nej nie je. No zopár štandov máme spoločných s cestou Ľavá depresia, ktorú polezú Rasťo s Ferom, a kde je vláčik lezcov dlhší. Našťastie to celkom odsýpa, lezieme plynulo a na štandoch sa socializujeme, pohodička. Indiánske leto je krásna cesta od Maroša Červienku a Katky Húserkovej. Najťažšia je prvá dĺžka, hladká platňa, potom obťiažnosť klesá, ale stále sa drží v šestkových číslach. Posledná dĺžka je skvost, hrana platní medzi Šádkovými platňami a platňou, ktorou končí cesta Ľavá depresia, odporúčam! Chalani si tiež pochvaľujú, Lavá depresia je klasika v pekných aj keď dnes trošku mokrejších platniach. Doliezame vedľa seba, naraz. Predpoveď vyšla.
Ďalší deň má byť krásne a je čas na náš hlavný cieľ – Zapadná Lomnica. Po predchádzajúcich dňoch sa nám trochu ťažšie šľape Téryho kuloárom, ale sme prvý v stene, čo je veľká výhoda, keďže dnes vyberáme obľúbenú klasiku, Puškášovú cestu. Keď doliezam druhú dĺžku kuloár sa plní lezeckými družstvami. Dnes lezieme v trojke, Feri ostal dole regenerovať. Cesta je krásna tatranská klasika zo všetkým – kúty, platničky, špáry, strmé komíny a lokrovisko na záver. Zaslúžené pivko na vrchole. Johnymu sme sľubovali zostup lanovkou a on si celý čas myslel, že hovoríme o kabínkovej z vrcholu… Boli to smutné oči, keď sme si nasadili prilby a začali zostupovať po reťaziach do sedla…
Vylezené cesty:
Stena pod Skokom:
Eufória, 6+; Marcel a Johny (vyliezol to 2x 😀 );
Stredom platne, IV (variant v poslednej dĺžke cca za 6); Rasťo a Fero;
Baranie rohy:
Indiánske leto, 7-, Marcel a Johny;
Lavá depresia, 4+; Rasťo a Fero;
Lomnický štít, západná stena:
Puškášová cesta, V; Marcel, Johny, Rasťo.
