Spomienky na júlové Tatry

Október je mesiac kedy sa dni výrazne skracujú, prichádzajú jesenné hmly, vlhkosť a chlad zaliezajú pod nechty. Avšak mňa stále hrejú zážitky z leta a teraz mám namysli najmä oddielový výjazd do Tatier.

V jeden júlový utorok večer sa snažím natlačiť ešte posledné veci do batohu. Zisťujem, že mi ešte chýba fľaška rakyje na dezinfekciu a lezecký materiál. Dá sa povedať, že tie najpodstatnejšie veci som zabudla zabaliť. Čaká ma dlho očakávanú dovolenku v Tatrách na Zbojníckej chate. A tak celý batoh vybaľujem a balím znova.  Počas balenia uvažujem nad tým či 5 dní strávených na vysokohorskej chate bez kúpeľne a štipky súkromia je dovolenkou v pravom slova zmysle, nebolo by mi lepšie v nejakom rezorte?

V stredu ráno vyrážame smer Poprad v malej, ale o to veselšej partii. V Starom Smokovci sa stretávame so zvyškom skupiny a vyrážame na Zbojnícku chatu v zložení:  Martin a Stano Tomovičovci, Lucia Baďurová, Tomáš Šarvaic, Veronika Pálková, Peter Neštický, Darina Zemková. Kde sa ku nám neskôr pripojil Jakub Neštický, Rasťo Karel a Aďa Tomková.

Po príchode na chatu sa poobjednávalo pivečko a kuli sa plány na nasledujúci deň. Štvrtok mal byť teplý a slnečný.

Ešte pod rúškom tmy vyráža Rasťo Karel aj so svojím spolulezcom na Širokú vežu kde vyliezli Maškov kút a keďže vyrážali zavčasu stihli ešte jednu cestu na Ostrom štíte.

My vyrážame hneď po raňajkách. Rozdelili sme sa na dve skupiny.  Tomáš s Veronikou a Jakubom si vybrali za ciel Širokú vežu a to Motykovu cestu (V.). Všetci sa z tejto cesty vrátili pripečený, ale za to v dobrej nálade a spokojný so svojím výkonom.

Druhá partia to poňala veľmi spoločensky a zhodou náhod sa do jednej cesty vyberáme dve dvojky a jedna trojka a neskôr sa ku nám pridávajú ešte dvaja známy, neznámy lezci. Všetci sme liezli na Javorový štít, cestu  Rebrom na vrchol (III-IV F.Kelle ml., J.Šuna). Vďaka hojnej účasti sme dole zlaňovali dlhšie ako sme to liezli, ale na štandoch bolo o zábavu postarané a blízkosť tiel zaručená.

Stretnutie na štande

Po príchode na chatu sme už len naberali sily na ďalší deň a tešili sa zo slniečka. Do partie sa pridal ešte Marek Jurák v zastúpení sympatizantov a priniesol nejaké pohostenie ako prískočné.

Piatok hrozil dažďom a tak Rasťo sa s Danom znova vybrali skoro ráno aby stihli niečo vyliezť. Ja, Lucia Peťo a Marek sme sa rozhodli že ideme ochutnať pivo a horec na Tériho chatu cez Priečne sedlo. Tomáš s Jakubom a Veronikou si povedali že skúsia niečo vyliezť a keďže na Javoráku s nami včera neboli a cesta rebrom je čiastočne odistená a dá sa z nej ujsť  v prípade dažďa tak sa vybrali tam a dokonca sa im podarilo vyliezť 4 dĺžky.

Nasledujúci deň je posledným dňom kedy sa dá liezť a tak sa všetci, čo ešte majú energiu, vyberajú pod stenu Ostrého štítu . Mňa sa ujal Rasťo s Darinkou a podarila sa nám vyliezť Häberleinovu cestu (III.-IV.). Pri zlaňovaní sme sa stretli s chalanmi s Jakubom a Tomášom, ktorí liezli Lopatu (V-) a so Stanom a Peťom, ktorí si vyliezli Motykovu cestu (IV.).

Stano v Motykovej ceste

Večer nás už čakal len záverečný večierok, studené pivo a horec v spoločnosti skvelých ľudí.

 

 

 

 

 

 

 

Na záver môžem povedať , že sme si všetci užili krásnu dovolenku, Tatranské letné počasie, načerpali kopu energie na ďalšie všedné dni. Žiadna dovolenke v rezorte by nemala také čaro ako týchto pár dní na horách.

 

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zobrazená. Povinné údaje sú označené *

*


Štatistiky

  • 175This post:
  • 171816Total reads:
  • 106033Total visitors:
  • 122Visitors per day:

Horolezecký sprievodca

Náhodné galérie

p1080648 p1020065 p1080271 p1120304 OLYMPUS DIGITAL CAMERA dsc_1609 dscn1677-resized-to-1200 DSC_2196

Stanovy oddielu

Archív