Za radosťou a pokojom do Veľkej Studenej Doliny

Rozmýšľam, ako by som začal tento svoj prvý webový debut, keďže mi bola pridelená funkcia kronikára z tejto akcie, ale myslím, že začnem tak, ako mi hlava so srdcom plným krásnych spomienok povedú moje prsty po klávesnici. Tak teda príjemné čítanie. 😊

Dňa 10.3.2022 (štvrtok) sa nás 16 dobrodruhov vybralo okúsiť tohtoročné tatranské snehové podmienky. Štvrtok 10.3. 2022 o jednej poobede sa stretávame prvá skupinka nedočkavcov v zložení Stano T. – Tomáš Š. – Matej M. – Jakub N. – Lukáš J. – Darina Z. –  Johny F. (ja) v podniku SOUL  pod lanovkou v Starom Smokovci. Po druhom pive prehodnocujeme, či sa vydať na chatu pešo zo  Starého Smokovca alebo sa vyviezť lanovkou na Hrebienok a odtiaľ pokračovať na lyžiach. Po dlhšom uvažovaní tá rozumnejšia časť našej skupinky sa vybrala lanovkou hore a my, čo sme boli dosť hlúpi/premotivovaní na to aby sme išli pešo, sme si ešte povedali, že počkáme kamošov zo Žiliny, ktorí sa k nám na tomto malom dobrodružstve vo Veľkej Studenej doline pridali. O druhej poobede začíname výšľap smerom Zbojnícka chata. Po tom čo dorazíme na Hrebienok zisťujeme, že šúchať sa hore kopcom (každý z nás s 25kilovým batohom na pleciach plným lezeckého vybavenia, jedla a iných životabudičov) bude ešte celkom dlhá cesta dolinou, na konci ktorej nás čaká zaslúžene pifco a začíname ľutovať, že sme neboli ochotný dať 10 eur za lanovku. 😀

Po troch hodinách šľapania Veľkou Studenou dolinou sme vyzuli lyže, zvítali sa so zvyškom výpravy (ktorý mal viac rozumu a išli lanovkou hore), dali výbornú večeru, pozabávali a hurá na kuťe. 😊

11.3.2022-Piatok

Je 5:45 ráno a my sa zobúdzame do slnkom zaliatej izby. Človek by čo to aj pospal po veselej noci, ale vyškerený Oskar spoza okenice už cerí zuby na ďalšie dobrodružstvo. Tak vyskakujeme z perín smerom na raňajky. Po raňajkách nasleduje jedna zdravotná vonku na terase. Vyliezame von a víta nás nádherný pohľad smerom dolu do doliny zaliatej ranným oranžovým slnkom. Nachvíľu mi to vyrazí dych. Je tu krásne, ticho, kľud a pokora voči vysoko sa týčiacim okolitým štítom. Po rannom rozjímaní rozdeľujeme vybavenie na lezenie, obúvame lyže a vrháme sa centrálnym žľabom kúsok od chaty smerom dolu do doliny ku Grózsovym ľadom. Sneh je perfektný, úžasné podmienky. Nohy sa nám trasú pod ťarchou batohov, hádžeme oblúky jeden za druhým, nohy pália, ale aj tak sa vyškerení stretávame dole kúsok pod Generálom a pokračujeme v zjazde k ľadom. 

Po príchode k ľadom sa prezúvame do studených lezeckých topánok a medzičasom nás dobiehajú parťáci z chaty, čo sa vybrali pešo. Naťahujeme sedáky a vydávame sa prvou dĺžkou Grózsoveho ľadu (WI 3), ktorý sa nachádza vo východnej stene Slavkovského štítu cca 300 metrov vpravo od masívne vytečeného Veverkovho ľadopádu (ale o tom neskôr ). Lezieme v trojici s prvolezcom Tomáš Š. Stretávame sa všetci na štande, rušíme istenie a ideme snehovým poľom k druhej dĺžke  Grózsoveho ľadu (WI 4). Po príchode k ďalšej časti ľadu zisťujeme, že je celkom plne obsadený a tak si tam hodinku a pol počkáme v sviežich -15 stupňov, kým sa nám uvoľní lajna v ľade. Prvolezec Jakub N. sa vrhá na krásnu 50 metrov dlhú líniu v 80 stupňovom sklone. V ľade sa všetci patrične vybláznime a aj s nejakým tým monoklom z odleteného kúska ľadu do oka schádzame späť k lyžiam. Prituhuje. Zima nám zachádza popod nechty, tak sa vrháme na ploskačku schovanú v batohoch a rýchlo prezúvame do riadne vychladených lyžiarok a začíname šľapať znova na chatu. Vystupujeme Generálom ku chate a stíhame ešte posledné popoludňajšie lúče slnka. Už sme iba zopár metrov od chaty, vypíname lyže a ešte nasávame trošku vitamínu D. 😁

Po dobrej večeri prichádza správa od druhej polovice nášho zájazdu (ktorá mala v tento deň príchod), že nášmu najmladšiemu členovi Dávidovi B. treba prísť pomôcť vyniesť batoh hore na chatu. Bola to jeho prvá túra v Tatrách a rovno aj s nie ľahkým batohom. tak sa ani nie moc čo čudovať, že mu treba ísť pomôcť. S Matejom M. obúvame topánky, mačky a naťahujeme čelovice na hlavu. Valíme dolu hangom popod Veľkú Bránu.  Popri pokluse dole stretávame našu skupinku, ktorá nás oboznamuje so situáciou a valíme ďalej. S Dávidom a Vladom B. (Vladino ochotne niesol Dávidov batoh hore dobrú pólku cesty) sa stretávame pod Bránou, nakŕmime mladého horalkami a čajom, obujeme mačky a valíme na chatu. Je pól 10tej večer, všetci spolu v teple chaty si vychutnávame výbornú spoločnosť/atmosféru, v ktorej sa spolu ocitáme. Zachránený Dávid B. vyhráva na gitare a dolinou sa aj nejaký ten nie moc falošný spev ozýva. 

12.3.2022- Sobota

Zas a znova ma Oscar spoza okna vyháňa z pelechu. Väčšina z nás ešte tvrdo spí, aj keď je celá izba zaliata slnečnými lúčmi. Vykrádam sa von z chaty na východ slnka. Je 6 hodín ráno. Objavujem niečo čarovné na tom nekonečnom, ba by som povedal až odlučujúcom tichu, ktoré vonku panuje. Sedím na zábradlí terasy a nohy sa mi len tak hompáľajú. Nepočuť nič iba tlkot vlastného srdca, ktorý sa mi v ušiach ozýva. Užívam si pohľad na krvavý východ slnka a  prázdnu dolinu, ktorá sa o pár hodín bude hemžiť turistami, lezcami, skialpinistami, ale v tomto momente nie. Tento je iba môj. Lebo jediná duša, ktorá je hore v celej doline a má príležitosť to celé sledovať, je iba tá moja. Šťastná, užasnutá a slobodná.

Omámený sa vraciam na izbu, kde sa to už prebúdza. Dávame si raňajky a dohadujeme, kam sa dnes vydáme. Rozhodnutie padlo. Ideme na Svišťový štít a potom do sedla Prielom. Po ceste si vychutnávame riadnu dávku slnka, za ktorú nám naše už aj tak červené nenakrémované frňáky neskôr poďakujú. Šľape sa nám výborne.  Zapínam svoj klasický mód pri stúpaní do kopca. Neponáhľam. Užívam si krásu, ktorá sa týči vysoko nado mnou a využívam čas, kým dorazím na vrchol na rozmýšľanie nad všednými vecami svojho života, ktoré sa vždy snažím nechať pod kopcami. Ale vždy ma zázrakom dobehnú, keď mi  nohy vycítia nabiehajúce výškové metre.  Ujsť tomu neviem, tak to využívam ako parádnu hygienu na dušu.

V celkom dobrom čase stojíme na vrchole. Tak dávame pifko, cigáro. Uužívame krásny výhľad na Veľkú Studenú dolinu a čo to naše oči aj kúsok zo susednej Velickej doliny zachytia. Severné steny, ktoré vidíme sú nádherne vyfúkane a namrznuté. Ťažko oči odlepiť.

Ale prichádza ten moment, kedy si to povalíme dolu a na ten sa už riadne tešíme. Tak už neváhame a obúvame lyže. Sklon je príjemný okolo 35 stupňov, expozícia tiež nič hrozivé (E1). Sneh je úplne perfektný. Mäkký a výborne previazaný. Keďže sme druhí, kto sa na tomto vrchole v ten deň ocitol, tak bolo aj kopu miesta na vlastné nepoškvrnené lajny.

Vrhám sa dolu svahom. Robiť oblúky ide skoro samo. Nechávam sa viesť lyžami a užívam si jazdu. Už to neviem vydržať. Z hrdla sa mi na celú dolinu valia zvuky radosti z jazdy a ukladám si spomienku na krásnu chvíľu môjho života, kedy som sa ním doslova bezstarostne  kĺzal. 

            Po Svišťovom štíte nás čakalo sedlo Prielom, v ktorom sme boli taktiež druhí v tento deň. Znova, krásne čisté lajny čakali len na nás. Vychutnávame tú parádu naplno. Na úsmevoch mojich parťákov, ktoré sú plné spokojnosti, radosti a už aj s náznakom menšej únavy, vidím, že dnešné dobrodrúžo týmto asi zakončíme a valíme na chatu na teplé jedlo.

            Večer na chate si rozprávame zážitky z tohto super dňa. Smejeme sa, popíjame, spievame a sme radi, že nám bolo znova dovolené sa bezpečne vrátiť na chatu s ďalšou nádielkou krásnych spomienok.

            Začína mi byť už aj teplo a tak si hovorím, že prišiel ten čas sa ísť von trošku schladiť.

Vychádzam von, kde ma strasie zima, ale rýchlo si na ňu zvykám. Poberiem sa zopár desiatok metrov od chaty mimo hlavného osvetlenia. Zdvíham hlavu hore a rovno ma aj posadí na kameň, čo leží vedľa mňa. Na oblohe niet ani obláčika. V skoro 2000m.n.m vyzerá tá nočná obloha predsa len o čosi lepšie.  Keď si spomeniem na nočnú oblohu v okolí Trnavy, zamyslím sa nad tým, ako naše osvetlenie z mesta zahmlieva túto nádheru a aj ako málo mi stačí na to, aby som videl iný krajší svet,  ktorý sa nachádza len o pár metrov vyššie. Rozmýšľam nad tým, že občas asi treba nastúpať niekedy viac a možno aj niekedy menej výškových metrov na to, aby sa mi ukázal iný krajší pohľad na vec. Ale vždy si to bude vyžadovať úsilie, pot, odhodlanie, ba možno aj slzy. Myslím, že záleží od toho, aký veľký či už vrchol alebo výhľad chceš dosiahnuť. 

13.3.202- Nedeľa

Vstávaníčko rovnako parádne ako v predchádzajúce dni. Dnes už nás nič veľké nečaká. Balíme veci, dopíjame posledné zvyšky životabudičov a znova raz sa vrháme dolu centrálnym žľabom pri chate. Veľké množstvo ľudí, čo sa prevalili cez tento žľab za posledné dni, spôsobili to, že žľab bol už totálne rozvŕtaný.  Na zábave pri zjazde dolu s ťažkými batohmi nám to aj tak neubralo. Občasné nadávky na celú dolinu a aj nejaké kotrmelce dolu svahom nám ešte viac pridávali na zážitku a zábave. 

           Tí z nás ktorí sa ešte neberú domov sa stretávame pod Veverkovým Ľadopádom (WI 4). 

Lyžiarky vymieňame za lezecké topánky s mačkami a cepíny. Jakub N. sa na prvolezcovi vrhá hore strmím ľadom (85-90 stupňový sklon) a naťahuje nám hore tatrapomu.   Hodnú chvíľu nám trvá, kým sa všetci vystriedame, no stojí to za to.           

            Dolezieme Veverkáč, znovu obúvame lyže a spúšťame sa dolu do Starého Smokovca, kde naše dobrodružstvo pomaly ale isto končí. Po ceste hodíme očko na krásne vyliate Záhradky, ale už si hovoríme, že máme toho dosť a dáme si to nabudúce. 

Stretávame sa znovu v podniku Soul, kde naše dobrodružstvo začalo a aj končí. Lúčime sa a každý sa zberáme svojou cestou.

Záver:

            Moja cesta pokračovala ďalej  (pracovne) smerom na východ, a tak som mal čas porozmýšľať nad tým, čo sa mi všetko krásne stihlo udiať za posledné dni. 

Rádio mi hrá pesničku od U2- I still haven`t  found what I`m looking for. (Preklad: Stále som nenašiel, to čo hľadám). 

Myslím, že úplne som ešte nenašiel to, prečo chodím do kopcov. Každopádne za mňa pomaly ale isto prichádzam na to, že tam chodím nachádzať radosť zo spoločnosti svojich priateľov, všetky tie slnkom spálené úsmevy, čo si vždy vymieňame po parádnej lezeckej dĺžke alebo vynikajúcom zjazde, sú pre mňa cennejšou vecou než si asi aj ja sám sebe dovolím priznať.

 Taktiež zisťujem, že v spoločnosti týchto ľudí s ktorými trávim posledné dva roky skoro všetok svoj voľný čas (bude to znieť až príliš dramaticky/romanticky), nachádzam aj takú svoju famíliu, ktorú som si vybral. A aj vďaka nim hore medzi štítmi, sedlami a dolinami nachádzam kúsok pokoja, kľudu a seba samého. 

A kvôli čomu sa vyberáš na vrchol ty??? 

Ďakujem kamoši za super zážitok.

JOHNY (SWITCHER) F.

Skialpinistické trasy v priebehu výjazdu:

Svišťové sedlo (35°-40°, S5- E2+) –  Matej M.

Malý Závrat (40°-45°) –  Matej M.

Svištový štít (35°-37°, S3,  E1) –  Juraj T. – Vladino B.- Tomáš Š.- Lucia B.- Barbora K.-Zuzana O.- Matej M.- Johny F

Sedlo Prielom ( 35°-40°, S3+,  E1)  – Juraj T. – Vladino B.- Tomáš Š.- Johny F.

Ľady:

Grózsov Ľad (WI4)- Tomáš Š.- Jakub N.- Stano T.- Lukáš J.

Veverkov Ľadopád (WI5+)- Jakub N.- Tomáš Š.- Vladino B.- Dávid B.-

Ďakujeme za podporu

Horolezecký sprievodca

Náhodné galérie

paraglaiding,leyenie_hradok,krst_053 dsc02484 p2210302 dsc00032 supeman_(chuck) fotografia1566 p1170278 dsc_1668

Archív