Mišo je vo štvrtok o 23.00 zúfalý, lebo nevie nájsť nikoho, kto by išiel s ním liezť alebo ho len istiť. Zostalo mi ho ľúto, tak sa hlásim ako dobrovoľník. Síce som istila raz v živote, ale snáď to zvládnem a Mišo nespadne.
Ráno nastupujem do vlaku smer Smolenice. Na naše prekvapenie ide s nami aj Kubo. Začiatok dňa je perfektný. Slniečko svieti, medvedí cesnak rastie, je príjemne teplo a bezvetrie, vidíme bežať zajaca, nikto okrem nás tu nie je. Po vylezení prvých ciest sa nám prestáva meniť idylka. Pod Havranicu prichádza jeden obrovský típek (slušne povedané). Hneď nám vyrazil dych. Myslím, že asi najviac mne. Žiaľ s jeho príchodom mi hneď odišli aj všetky ilúzie o chlapoch a mužoch. Poobede sa k nám pripojil Marcel s Aďou a na biku dofrčal Tomáš.
Opis osoby:
Volá sa Kobra (ďalej ho označujem ako K), má cez 30 rokov, z horolezeckého klubu Horec, väčšinou chodí liezť sám a má 16 ročné skúsenosti asi zo všadiaľ. Jeho oblečenie priam vyráža dych – obtiahnuté, maskáčové, sieťované tričko na zips a maskáčové kraťasy, odhaľujúce dobrú polovicu zadku, pri ktorom končia jeho vydepilované nohy. (Túto poznámku som si nemohla odpustiť)
Na predstavu uvádzam niekoľko situácií a jeho výrokov.
– Mišo lezie cestu a má pustenú hudbu.
K: „ Ja nepochopím tú dnešnú mládež. Taká pekná cesta a jemu hrá tranzistor!?“
– Marcel má na sedáku 8 expresiek.
K: „1,2,3,4,5,6,7,8 ten má tych expresiek, akoby išiel robiť prvovýstup!“
– Pri pohľade na skoby
K: „ Ja tým niklákom moc neverím.“
– Chalani sa bavia o lezačkách.
K: „ Moje lezky sú úplne super a tuto hore, je taká jemná koža a mňa to netlačí.“
– S Mišom sedím pri ohnisku.
K: „ Ktorý medvedí cesnak je neomočený?“
Ja: „ Ten, ktorý si neomočíš!“
– Zisťujeme niečo o jeho pôsobení.
K: „Náš horolezecký oddiel je výberový. Som ich predseda.“
Ja: „ A je tam aj niekto iný okrem teba?“
K: „ Spočítala, by si nás na jednej ruke. Dva je málo, ale päť je veľa.“
– Po vylezení cesty Diretisima, Kobra po 5 minútach kričí.
K: „ Nemám osmu na zľaňovanie!“
Konečne, keď asi po 20 minútach zlanil Diretisimu, kde nemal osmu a previazal sa na
druhý borhák, lebo mal krátke lano, tak začal dávať odbornú inštruktáž.
K: „ Viete prečo som použil polovičný lodný na tejto karabine?“
Ja: „ Kvôli treniu.“
K: „ Áno ale …“ (ďalej si už nepamätám, lebo nám predstavoval každú jednu slučku,
karabínu, jednotlivé časti sedáka atď.)
Ja: „ Aha zaujímavé.“ ( v mojom hlase cítiť dosť veľký odpor a nezáujem)
Ja: „ Ďakujeme za vyčerpávajúcu inštruktáž, ale ja som osobný kondičný tréner týchto
dvoch chalanov a musím ľuďom v oddieli podať správu o lezení. Momentálne sú dve
cesty pozadu a na podobné veci nemáme čas. Chalani liezť a okamžite!“ (chalani sa
poslušne otočili a išli liezť).
Ospravedlňujem sa za samozvolenú funkciu, ale bolo to nutné pre ďalší zdravý psychický
vývoj Miša a Kuba.
Musí niekto naučiť chalanov, ako sa zbaviť neskutočne otravných a nudných ľudí. Preto som to urobila. Mali možnosť si niečo odpozerať za tie 4 hodiny. Odpisy a ironické poznámky som sypala jedna radosť. Chalani sú učenliví a ku koncu lezenia sa nechali uniesť mojou náladou.
Bonus na záver
Kobra hovorí Mišovi.
K: „ Skús urobiť s ľavou rukou a so zavretými očami prusíka.“
Mišo: „ Mám a na čo to bolo dobré !?“
K: „ No, keď budeš liezť ľady a nebudeš mať takéto okuliare (ukázal na svoje, kt. boli
dosť podobné tým, čo nosil MacGyver), tak môžeš mať snežnú slepotu. Alebo keď okuliare
máš, tak sa ti zarosia, poprípade ti do nich napadá sneh. Potom použiješ túto fintu. Vieš, to
dokážu len borci a mne to veľakrát zachránilo život.“
Prosím držte ma od ľudí, kt. len mudrujú, čo najďalej, lebo sa neovládam a bývam veľmi
nepríjemná. Ďakujem.
Komentáre