Alpinizmus pred Silvestrom

Tak ako patrí k vianočným zvyklostiam kapor k štedrovečernému stolu, tak neodmysliteľne patrí k trnavskému horolezeckému klubu predsilvestrovský výstup na najvyšší vrch Malých Karpát. Záruby. Veď kde inde by sme sa mali lúčiť zo starým rokom a vítať nový ak nie v horách. Táto akcia by sa dala opísať pár slovami: zima, tma, vietor, predovšetkým však varené víno, romantika a dobré partia. Všetci ale veľmi dobre vieme za sa tam toho deje oveľa viac…

Nemôžem si pomôcť ale tento rok sa mi to náramne podobalo na vážnu alpskú túru. Veď tých paralel bolo až príliš. Nástup za tmy. Nikomu sa nechcelo vychádzať z toho teplého bivaku u Zemkových. A ani zďaleka sme neminuli všetok proviant. Takto slabo „naraňajkovaní“ väčšina pochybovala o dosiahnutí cieľa. Našťastie nás podržali staré horské typy, ktoré sa zodpovedne pripravili a nabalili svačinu aj pre ostatných. Po prekonaní nebezpečného ľadovca v podobe asfaltky na Bukovú sme sa pustili do spleti chodníkov a trhlín v oblasti Hrnčekovej doliny. Boli sme ohrozovaní padajúcimi serákmi, našťastie nás zastihol iba jeden pri našom jesennom táborisku, ale nezanechal straty na životoch. Z ničoho nič to vybehlo z blízkej chaty, zavalilo zopár hrdinov, ktorí obetavo skočilo do dráhy nevinným. Zvládli to ale s prehľadom, a tak v plnom počte stúpame vyššie a vyššie. Zrazu dostávam ale správu z domova, ktorá nás poteší i vystraší. Naša výprava sa rozrastie o ďalších dvoch členov, ktorí sú ale neni na výstup tejto náročnosti vhodní. Vopred plánujeme záchrannú akciu, no pomaly pokračujeme nahor. Neodrádza nás ani nepriazeň počasia. Po prekonaní nebezpečného traverzu popod elektrické stĺpy sa ocitáme na hranici lesa. Začína pravý alpinizmus. Kolmý terén sa zmenil na jemne previsnutý s malou možnosťou oddychu a vyklepaniu bandasiek. Na toto sme predsa trénovali a po pár hecujúcich zvolaní pokračujeme, a čo chvíľa sme pod obávanou Havranicou. Na jej vrchol sa podarilo vystúpiť len pár legendám trnavského –rozumej slovenského- horolezectva a niekoľko tisíckam turistov ktorí zvolili logickú líniu po červenej značke, cca 3,72 min. Ani sa nečudujem, že táto mohutná hradba skál odradila časť výpravy, ktorá bola na tom fyzicky a predovšetkým psychicky slabšie a zatrúbila na ústup. Na hrebeni stretávame skupinu turistov. Vyliezli jednoduchšiu variantu, cestu od horskej osady Smolenice. Na hodnote nášho výstupu to ale nijako neuberá, práve naopak. Cítime sa nabitý novou energiou a tak nastupujeme do nebezpečného vrcholového hrebeňa. Kalorické bomby dochádzajú, ďalšie sú ale hlboko v batohu a tak pridávame a v polo delíriu dosahujeme vrchol Zárub 768m.n.m. Padáme vyčerpaní do snehu –ktorý sme si ani v tej rýchlosti nestihli všimnúť- a robíme vrcholové zábery, ak by nám niekto neveril že sme to naozaj zvládli. Nám je to ale v p… robíme to predsa pre seba, nie?! Začíname si privykať na výšku, a v oslave úspech sme sni nespozorovali, že dorazila aj obávaná dvojica, ktorá bola na tom napriek očakávaniam kondične veľmi dobre. A tak nás čakalo už len varené vínko, cacique či čo to bolo a kopa iných radovánok. Skoro sme prišli o jedného člena, čo by uškodilo dobrému menu výpravy, ale našťastie sa našiel ako preskúmavá nové cesty pod vrcholovým hrebeňom. A tak sme sa mohli všetci uložiť k pokojnému a studenému spánku. Niekto do stanu, niekto do snehu…

Ráno sme si užili ešte východ slnka, ktorý môže byť takto krásny jedine v horách. Pomaly sme sa pobrali dole, začali sem totiž prúdiť davy dôchodcov a tehotných matiek čo nás trochu rozhodilo. Príjemné spomienky z tejto alpskej výpravy to ale nijako nevymaže…

HK Skoba praje šťastný nový rok 2010

Ďakujeme za podporu

Horolezecký sprievodca

Náhodné galérie

dsc00086 dsc01170 dsc02472 p1010222 p2148071 p1120136 p1120498 dsc08793

Archív